Pardubický zámok

	Pardubický zámok
	Zámok
	Pardubický zámok
Štát	Česko
Región	Pardubický kraj
Okres	Okres Pardubice
Mesto	Pardubice
Súradnice	50°02′28.88″S 15°46′35.72″V / 50,0413556°S 15,7765889°V
Štýl	renesancia
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
	Na mape Česka
	Wikimedia Commons: Pardubice Castle
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 50°02′28.88″S 15°46′35.72″V / 50,0413556°S 15,7765889°V

Pardubický zámok je renesančný zámok v tesnej blízkosti centra mesta Pardubice. Za pánov z Pernštejna tu vzniklo sídlo, ktoré je prechodom medzi hradom a zámkom. V stave zachovania a rozlohe nemá tento typ objektu v strednej Európe obdobu.^[1] V súčasnosti je zámok vo vlastníctve Pardubického kraja a sídli v ňom Východočeské múzeum, Východočeská galéria a pobočka Národného pamiatkového ústavu.

V roku 2010 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.^[2]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste dnešného zámku pôvodne stál od 13. storočia vodný hrad. Krátko po husitských vojnách bol hrad prestavaný a obohnaný novými kamennými hradbami s nárožnými vežami a strieľňami. Ich fragmenty sú dnes odkryté návštevníkom zámku.

Pernštejnovci[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1491 získal pardubické panstvo Vilém z Pernštejna, ktorý hrad prestaval na štvorkrídlový renesančný palác, ktorý aj s priľahlými hospodárskymi budovami obohnal mohutným opevnením. Vzniklo tak sídlo na pomedzí hradu a zámku, ktorého fortifikačný systém predstavuje vrchol neskoro gotickej opevňovacej techniky. Opevnenie tvoril hlinený val s nárožnými rondelmi, na ktorom sa dalo umiestniť ťažké delostrelectvo. Val pritom obopínala hradba so strieľňami pre ručné palné zbrane, ktorú chránila priekopa a rozsiahly zátopový pás. Smerom k mestu bol postavený barbakán (zvaný Příhradek), ktorý so zámkom spojoval drevený most. V renesančných úpravách zámku neskôr pokračovali aj synovia Viléma z Pernštejna Vojtěch a Jan. Posledným vlastníkom zámku z rodu Pernštejnovcov bol Jaroslav z Pernštejna.^[3]

Kráľovské panstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1560 panstvo odkúpil král a z Pardubíc sa stalo kráľovské komorné panstvo. V rokoch 1574–1579 urobil Oldřich Aostali de Sala úpravy zámku, napríklad sgrafitovú výzdobu fasád paláca.^[3] Význam zámku pritom bol prevažne hospodársky, čo sa negatívne podpísalo i na jeho interiéroch a výzdobe. Napríklad v 17. storočí v ňom bol zriadený pivovar. V čase baroka ho prestaval František Maxmilián Kaňka.

Najnovšie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 19. storočia zámok prešiel do rúk súkromného vlastníka. Najskôr ním bol v rokoch 1863–1881 Privilegovaný rakúsky berný ústav, potom do roku 1920 barón Richard Drasche von Wartinberg a jeho dedičia. Zámok potom zakúpil pardubický múzejný spolok, ktorý začal s jeho obnovou. V zámku sa pritom nedochoval žiadny pôvodný inventár. V roku 1952 bol spolok nútený predať zámok do správy štátu a o rok neskôr boli poštátnené aj zbierky. To znamenalo prerušenie jeho obnovy a postupné zanedbávanie jeho údržby. V roku 1977 sa preto dokonca zrútila časť stropov v druhom poschodí paláca. Múzeum preto bolo viac ako 15 rokov pre verejnosť uzavreté.^[4]

Celková rekonštrukcia zámku tak začala až roku 1994. V zámku a barbakáne sú dnes niektoré priestory Východočeského múzea v Pardubiciach, Východočeskej galérie v Pardubiciach a Národného pamiatkového ústavu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Pardubický zámek. [s.l.] : Město Pardubice. [Cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (česky)
↑ Monumnet.npu.cz, [cit. 2010-09-20]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ŠEBEK, František. Pardubický zámek [online]. Východočeské muzeum v Pardubicích, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-08-15 z originálu. (česky)
↑ Historie Východočeského muzea [online]. Východočeské muzeum v Pardubicích, [cit. 2013-03-22]. Dostupné online. Archivované 2011-07-18 z originálu. (česky)