Zámok Velké Losiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zámok Velké Losiny

Zámok Velké Losiny sa nachádza v obci Velké Losiny v okrese Šumperk, v krajine predhoria Hrubého Jeseníku. Zámok stojí na mieste niekdajšej stredovekej tvrdze. Miesto je neslávne známe čarodejníckymi procesmi, ktoré sa tu odohrávali v rokoch 1678 – 1696 a padlo im za obeť 56 osôb (medzi nimi bol napríklad aj katolícky farár Kryštof Alois Lautner). Tieto procesy sa stali predlohou pre knihu od spisovateľa Václava Kaplického Kladivo na čarodějnice. Podľa tohto diela natočil v roku 1969 rovnomenný film režisér Otakar Vávra.

Areál zámku je pamiatkovo chránený,[1] v roku 1995 bol vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou.[2] Je vo vlastníctve štátu (spravuje ho Národný pamiatkový ústav) a je prístupný verejnosti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodcom dnešného zámku bola vodná tvrdza, ktorá zrejme vznikla už niekedy v 14. storočí. Roku 1496 ju získali Žerotínovci. Stará tvrdza ale novým majiteľom nevyhovovala a tak ju začali v roku 1531 prestavovať na renesančný zámok. Iniciátorom prestavby bol Jan mladší zo Žerotína. Tento veľmož sa zaslúžil o vznik neďalekej papierne a tiež dal vybudovať velkolosinské kúpele.

V období náboženských nepokojov sa losinskí Žerotínovci postavili na stranu protestantských stavov, ale po ich porážke prišli o tri štvrtiny svojho majetku - poslednú štvrtinu mali predať. Na svojich losinských statkoch ale zostali, a dokonca ich v roku 1642 od Habsburgovcov za 100 000 zlatých vykúpili späť s podmienkou, že do troch mesiacov prestúpia na katolícku vieru. Jan Jetro zo Žerotína a jeho brat Přemek II. tak však nikdy neurobili. Urobil tak až Přemek III., syn Přemka II. Ten, zo strachu pred cirkevnými hodnostármi, odmietol svojho otca pochovať v rodinnej hrobke (jeho telo pochovali losinskí sedliaci). Přemek III. zahájil ranobarokovú prestavbu zámku, ale už ju nedokončil (zomrel v roku 1673).

Ako regentka troch maloletých Přemkových detí a správkyňa pozostalosti sa k moci dostala poverčivá Přemkova sestra Angela Sibylla z Galle na ktorej popud boli rozpútané čarodejnícke procesy, ktoré viedol samozvaný inkvizítor a nedoštudovaný právnik Jindřich František Boblig z Edelstadtu. Toto besnenie zastavil až plnoletý Jan Jáchym v roku 1696. Jan Jáchym bol veľmi vplyvný šľachtic, okrem iného cisársky komorník a prísediaci najvyššieho súdu pre Moravu. Za jeho pôsobenia bol zámok rozšírený o dvojpodlažné barokové krídla s arkádovými ochodzami. Úpravy pokračovali aj po jeho smrti.

Na začiatku 19. storočia sa miestni Žerotínovci dostali do finančnej tiaže a zámok predali Lichtenštajnovcom. Po oslobodení v roku 1945 získal zámok štát.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zámek Velké Losiny [online]. Národní památkový ústav, 2013-06-17. Dostupné online.
  2. Zámek Velké Losiny (Velké Losiny) [online]. Praha: Národní památkový ústav, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velké Losiny (zámek) na českej Wikipédii.