Zmluva o energetickej charte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zmluva o energetickej charte
Energy Charter Treaty
Základné informácie
Krátky názovECT
Vznik1991
Typmedzivládna organizácia
ÚstredieBrusel, Belgicko
Ďalšie informácie
Generálny tajomníkSlovensko Urban Rusnák
Zástupca generálneho tajomníkaJaponsko Masami Nakata
PredsedaRumunsko Robert Tudorache
Členská základňa53 štátov
Hlavný orgánEnergy Charter Conference
Webstránkahttp://www.energycharter.org
Členovia (zelenou farbou ratifikovaní, žltou neratifikovaní a červenou pozorovatelia)

Zmluva o energetickej charte (angl. Energy Charter Treaty, skratka ECT) je medzinárodná zmluva, ktorá ustanovuje multilaterálny rámec pre cezhraničnú spoluprácu pre oblasť energetiky v Európe. Zmluva pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.[1]

Pôvodne mal proces Európskej charty za cieľ integrovať energetické sektory Sovietskeho zväzu a bývalých krajín východného bloku na konci Studenej vojny do širších európskych a svetových trhov. Jej rola však presahuje západno-východnú spoluprácu cez legálne záväzné nástroje sa pokúša presadzovať princípy otvorenosti globálnych trhov s energiou a nediskriminácie, aby stimulovala priame zahraničné investície a globálny cezhraničný obchod.[2]

V júli 2019 mala Zmluva o energetickej charte 53 signatárov a zmluvných strán vrátane väčšiny členských štátov EÚ, EÚ a Euratomu.[3]

Dejiny organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

ECT predchádzala politická deklarácia, Európska energetická charta, ktorá bola podpísaná na rokovaní v Haagu 17. decembra 1991 a umožnila následný rozvoj spolupráce v oblasti energetiky po zmluvnej aj inštitucionálnej stránke.[4] Zmluva o energetickej charte bola podpísaná v decembri 1994 a nadobudla platnosť 16. apríla 1998.[4] Európska komisia a Rada Európskej únie v roku 2019 uvažovali o modernizácii Zmluvy o energetickej charte. Rada prijala v júli 2019 aj súvisiace smernice na rokovania.[3] V júni 2019 prenikli na verejnosť interné informácie od zástupcu Nakatu informujúce o nefunkčnosti bruselského sekretariátu ECT pod vedením generálneho tajomníka Rusnáka.[5]

Orgány[upraviť | upraviť zdroj]

Článok 34 Zmluvy o energetickej charte zakladá Konferenciu energetickej charty, ktorá je správnym a rozhodovacím orgánom organizácie a má podľa Rezolúcie VZ OSN 62/75 prijatej 6. decembra 2007 status pozorovateľa pri Valnom zhromaždení OSN.[4][6] Členmi Konferencie sú členské štáty a regionálne organizácie hospodárskej spolupráce, ktoré podpísali alebo ratifikovali zmluvu ECT. Konferenciu charty vedie predseda. Konferencia sa stretáva v pravidelných intervaloch, pričom ich periodicita nie je v zmluve špecifikovaná.[4]

Druhým orgánom na čele inštitucionalizovej Zmluvy o energetickej charte je podľa článku 35 Zmluvy o energetickej charte Sekretariát charty, ktorý vedie generálny tajomník. Generálny tajomník je zodpovedný za praktický výkon organizácie a zodpovedá sa Konferencii, pre ktorú so sekretariátom vykonáva všetky potrebné činnosti.[7] Generálny tajomník je volený na maximálne dve päťročné obdobia.[4] Od roku 2012 stojí na čele sekretariátu ECT slovenský diplomat Urban Rusnák. V roku 2016 bol jednohlasne zvolený na druhé obdobie (2017 – 2021), jeho zástupcom sa v roku 2017 stal Japonec Masami Nakata.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. European Energy Charter [online]. Eurlex, rev. 2007-01-30, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. KONOPLYANIK, Andrei; WÄLDE, Thomas. Energy Charter Treaty and its Role in International Energy. Journal of Energy & Natural Resources Law (International Bar Association), 2006. Dostupné online. ISSN 0264-6811. (po anglicky)
  3. a b EÚ modernizuje ustanovenia Zmluvy o energetickej charte [online]. Európske noviny, 19.7.2019, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  4. a b c d e Energy Charter Treaty [online]. Energy Charter, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. SIMON, Frédéric. Leaked report reveals ‘misfunctioning’ of Energy Charter Treaty amid EU reform calls [online]. Euractiv, 7.6.2019, rev. 2019-06-14, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Resolution adopted by the General Assembly on 6 December 2007 [online]. OSN, 8.1.2008, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. The Energy Charter Secretariat [online]. Energy Charter, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Slovenský diplomat U. Rusnák opäť potvrdený vo funkcii generálneho tajomníka Sekretariátu Energetickej charty [online]. MZVEZ SR, 2.6.2016, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]