Štátny znak Ruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Znak Ruska)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štátny znak Ruska

Štátny znak Ruska je spolu so štátnou hymnou Ruskej federácie a vlajkou Ruskej federácie jedným z troch štátnych symbolov Ruskej federácie. Štátny znak bol schválený federálnym ústavným zákonom O štátnom znaku Ruskej federácie dňa 8. decembra 2000. Zákon pripúšťa aj vyobrazenie jedného orla s erbom jazdca na bielom koni v jednej farbe – červenej.

Štátny znak tvorí červený štvorec (štít) dole na oboch stranách zaokrúhlený a v strede zostrený s vyobrazeným dvojhlavým zlatým orlom s rozprestrenými krídlami držiacim v nohách kráľovské insígnie – žezlo a kráľovské jablko.

V strede znaku (na hrudi orla) sa nachádza strieborný jazdec v modrom plášti, ktorý sedí na striebornom koni a striebornou kopijou poráža čierneho draka. Vo vrchnej časti znaku sa nachádzajú (jedna veľká v strede a dve malé po stranách) zlaté koruny vzájomne spojené so stuhou.

Symbolika štátneho znaku[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tri zlaté koruny symbolizujú suverenitu Ruskej federácie a jej subjektov.
  • Symboly jednoty štátu (kráľovské jablko) a moci (žezlo), ktoré dvojhlavý orol drží vo svojich nohách sú odvekými symbolmi štátu a sú prebraté zo znaku Ruského impéria.
  • Zlatý dvojhlavý orol na červenom poli je odveký symbol, ktorý sa v dejinách Ruska objavil v 15. – 17. storočí. Kresba orla sa datuje do epochy Petra I.
  • Strieborný jazdec porážajúci draka vyobrazený na hrudi zlatého orla je odvekým symbolom boja dobra proti zlu, svetla proti tme a obrany vlasti.
  • Obnovenie dvojhlavého orla ako štátneho znaku Ruskej federácie symbolizuje večnú nerozbitnosť Ruska.
  • Dnešná podoba štátneho znaku je zložená z tradičných častí, ktoré majú hlbokú tradíciu v dejinách Ruska. Symbolizuje rôzne etapy vlasteneckých dejín Ruska a zväčňuje ich pamiatku aj na prahu tretieho tisícročia.

História štátneho znaku[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojhlavý orol sa v erbe Moskovského štátu prvýkrát objavil na pečati Ivana III. v roku 1497 po jeho svadbe s princeznou Sofiou, kedy sa vyobrazenie dvojhlavého orla (prebratého zo štátneho znaku Byzantskej ríše) spojilo s moskovským erbom čoho výsledkom bolo, že na polovici štátneho znaku Ruskej federácie bol orol a na druhej medený jazdec porážajúci draka.

Neskôr sa štátny znak Ruskej federácie trocha menil. Na pečati Ivana IV. Hrozného sa na hruď orla začalio umiestňovať vyobrazenie Juraja Drakobijca – symbol moskovských kniežat. Od roku 1625 za vlády Michaila III. sa nad hlavou orla objavili tri koruny. Peter I. na štátny znak pridal reťaz so znakom rádu Adreja Prvorodeného a panovník Pavol I. maltézsky kríž.

Veľkú reformu štátneho znaku Ruskej federácie uskutočnil Alexander I. V roku 1825 pridal orlovi okrem heraldickej formy aj ľubovoľnú formu. Orol mal rozpustené krídla a držal stuhami spojené šípy a fakľu v pravej nohe a veniec v ľavej. Reťaz rádu Andreja Prvorodeného bola zo štátneho znaku odstránená. Na hrudi orla bol vyobrazený netradičný erb Moskvy v tvare srdca, ale panovník Mikuláš I. sa už v roku 1830 vrátil k pôvodnej verzii erbu Moskvy, ktorú doplnil o erby cárstiev, ktoré boli súčasťou Ruského impéria. Štíty týchto erbov sa nachádzali na rozpätých krídla orla.

Za vlády Alexandra II. bol ruský štátny znak koncipovaný v súlade s vtedajšími medzinárodnými pravidlami heraldiky podľa ktorej v roku 1882 na znak pribudli veľký stredný a malý erb Ruského impéria. Štátny znak v tejto podobe sa zachoval do roku 1917, kedy boli po februárovej revolúcii odstránené tri korunky vo vrchnej časti znaku.

Dňa 5. novembra 1990 vznikla vládna komisia, ktorá mala za úlohu určiť štátny znak a vlajku Ruskej federácie. Zákon o štátnom znaku Ruskej federácie bol podpísaný Brisom Jeľcinom dňa 30. novembra 1993.

Súčasný zákon o štátnom znaku Ruskej federácie je v platnosti od 27. decembra 2000.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]