Preskočiť na obsah

Zoborská listina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zoborské listiny)
Zoborská listina z roku 1113

Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska. Vznikli v rokoch 1111 a 1113 z poverenia kráľa Kolomana v benediktínskom Opátstve svätého Hyppolita na Zobore pri Nitre.

Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku.

Zoborská listina z r. 1111

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá listina (vydaná 1. septembra 1111) sa týka sporu o vyberanie mýta a desiatkov medzi zoborským kláštorom sv. Hippolyta a kráľovskými vyberačmi mýta. V tomto dokumente kráľ Koloman potvrdzuje právo zoborského opátstva na majetky poddaných na západnom a strednom Slovensku. Tieto majetky dostali zoborskí benediktíni od kráľa Štefana I. Listinu napísal pravdepodobne člen kapituly gramatik Willermus, ktorý tu i vyučoval písanie, čo dokazuje, že na Zobore bola už aj v tých časoch škola. Zrejme nadviazala na veľkomoravské učilište, ktoré po Metodovom odchode riadil biskup Viching.

Zoborská listina z r. 1113

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá listina, datovaná rokom 1113, obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Vzhľadom na to, že v listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodov v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia. Svedčí tiež o organizácii cirkevného života benediktínskymi mníchmi. Benediktínsky kláštor sv. Hippolyta na úpätí Zobora bol najstarším na Slovensku a zanikol ešte za panovania kráľa Mateja Korvína.

Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Svedčí to o tom, že Nitrianske panstvo ešte i v 12. storočí, dávno po rozpade Svätoplukovej ríše, bolo významným centrom slovenskej etnogenézy a svedčí tiež o postupnom začleňovaní neslovanských etník do slovanského prostredia a ním vytvorených správnych a nábožensko-kultúrnych štruktúr. V listinách nie sú spomenuté maďarské názvy a mená, čo dosvedčuje, že Nitra, ako bývalé ústredné vladárske stredisko, si v 12. a pravdepodobne i v polovici 13. storočia zachovala slovenský charakter.

Podľa názorov historikov boli obe Zoborské listiny napísané skriptormi benediktínskeho opátstva na Zobore alebo v nitrianskej kapitule. Paleografický rozbor nasvedčuje tomu, že listiny písali mnísi z francúzsko-nemeckého rozhrania. Vplyv francúzskeho a nemeckého pravopisu spôsobuje časté komolenie slovenských názvov obcí, riek, vrchov a iných zemepisných lokalít.

Zoborské listiny sa zachovali v origináli (prvá je dosť poškodená, druhá pomerne zachovalá na pergamene) a sú uložené v archíve Biskupstva Nitra.

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011 vydala Národná banka Slovenska striebornú zberateľskú mincu nominálnej hodnoty 10 eur pri príležitosti 900. výročia prvej zoborskej listiny. Autorom návrhu je Mgr. art. Peter Valach a minca bola vyrazená v kremnickej mincovni.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 eur [online]. NBS, [cit. 2015-11-20]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]