Zoofília (sexuálna porucha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Édouard-Henri Avril (28).jpg

Zoofília (iné názvy: sodomia, bestiofília, zooerastia, staršie právnicky aj neprirodzené smilstvo so zvieraťom) je sexuálny styk so zvieraťom. Podľa DSM-III (1987) patrí medzi bližšie nešpecifikované parafílie, podľa MKCH-10 (F65.8) ide o "iné poruchy sexuálneho zamerania" (sexuálnej orientácie).

Od zoofílie treba odlíšiť fetišizmus, pri ktorom predmetem erotického záujmu či reakcie môžu byť aj napríklad srsť, pazúry alebo parohy zvieraťa, niekedy len uzda, sedlo, bičík atď.

Právo[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola zoofília trestná, v krajinách ako Nemecku, severoeurópske krajiny, Česko, Slovensko a podobne od 20. storočia už explicitná zmienka o trestnosti zoofílie ako takej bola vyňatá z trestných predpisov. V USA existujú rôzne ustanovenia pre jednotlivé štáty. V mnohých krajinách je dodnes trestná.[chýba zdroj]

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie pochádza z gréckych slov zoon (živočích) a fília (láska, náklonnosť). Termín zaviedol Richard von Krafft-Ebing najmä v spise Psychopathia sexualis (1886). Allen v roku 1979 navrhol termín bestiosexualita, John Money v roku 1986 zas pre erotickú preferenciu malých živočíchov (slimák, žaba, hmyz) termín formikofília.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí odborníci (Weiss) predpokladajú, že zoofilné správanie je výrazne rozšírenejšie než prípadná zoofilná orientácia.

Kinseyove správy (1948, 1953) uvádzajú aspoň jednorazovú sexuálnu skúsenosť so zvieraťom u 8 % mužov a 5 % (3,6 %?) žien. Crepault a Couture (1980) zistili zoofilné sexuálne fantázie u 5 % zo vzorku skúmaných mužov. Medzi obyvateľmi vidieka (fariem) sa podľa Kinseyho (1953) sexuálne aktivity so zvieratami vyskytovali až u 40–50 % z nich.

Alvarez a Freinhar (1991) zistili výrazne vyšší podiel zoofilných fantázií a aktivít u psychiatrických pacientov než u porovnávacej vzorky.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]