Zrodenie tragédie z ducha hudby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zrodenie tragédie z ducha hudby (nem. Die Geburt der Tragödie aus dem Geiste der Musik) je kniha Friedricha Nietzscheho, ktorá vyšla začiatkom roka 1872.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Nietzsche vo svojej knihe predstavuje intelektuálnu dichotómiu dvoch elementov: apolónskeho a dionýzskeho. Prvý predstavuje, zjednodušene povedané, formálne diferencovanú realitu, druhý zasa formálne nerozlíšenú realitu. Apolónske je šifrou pre rozum, rozlíšenosť, krásu, dokonalosť, realizuje sa vo výtvarnom umení. Dionýzske je zasa stelesnením nerozlíšenosti, hudby, tanca, opojnosti, prekračovania hraníc a orgiastickej vášne. Podľa Nietzscheho tieto dva elementy bojujú o kontrolu nad ľudskou existenciou.

Antická tragédia bola podľa Nietzscheho najvyššou formou umenia, pretože spájala oba tieto elementy do kompaktného celku, čím divákovi umožnila zažívať širokú škálu životných situácií. Dionýzsky element sa nachádzal v hudbe zboru, zatiaľ čo apolónsky element bol prítomný v dialógu. Apolónsky duch tak prepožičiaval dionýzskej abstraktnosti formu.

Rozvoj antickej tragédie podľa Nietzscheho prerušil až nástup Sokratovej racionalistickej filozofie. Rovnováha apolónskeho a dionýzskeho elementu v modernom umení sa podľa neho dá dosiahnuť znovuzrodením tragédie z hudby, ako sa oň vo svojich operách pokúšal Richard Wagner.

Klasickí filológovia Nietzscheho doby knihu odmietli.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Friedrich Nietzsche. Zrodenie tragédie z ducha hudby. Bratislava, 1998.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]