Zikkurat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zikkurat Choga Zanbil z 13. storočia pred Kr. blízko mesta Súsy v Iráne.
Zikkurat Etemennigurru pri meste Ur.

Zikkurat (ojedinele písané aj zikkurrat; iné názvy: vrch boha, nebeský vrch, dom siedmich pásiem, babylonská veža; po sumersky unir = postavený do výšky, vyčnievajúci) je (pôvodne akkadský) názov typu chrámu stavaného v celej Mezopotámii a Elame od konca 3. tisícročia pred Kr., teda pôvodne skoro vždy zo sumerského obdobia.

Bola to vysoká chrámová veža s pravouhlým (štvorcovým alebo pozdĺžnym) alebo kruhovým pôdorysom, s 3-7 terasovitými stupňami členenými výstupkami a ústupkami so stenami smerom nahor a s malou svätyňou na vrchole veže.

Svätyňa bola natretá modrou farbou alebo obložená modrými tehlami a slúžila ako miesto kultu, hvezdáreň aj pozorovateľňa.

Najznámejšie zikkuraty[upraviť | upraviť zdroj]

Názov zasvätený božstvu miesto
Abzu (bab. Apsú) Enki (bab. Ea) Eridu
Eanna Inanna (bab. Ištar) Uruk
Kullab ("biely chrám") An (bab. Anu) Uruk
Ekur Enlil Nippur
Etemennigurru Nanna (bab. Sín) Ur
Tummal Ninlil (Enlilova manželka) Nippur
Ešumeša Ninurta (Enlilov syn) Nippur
Ebabbar Šamaš Sippar
Eulmaš Annunítu Sippar
Ebebbar Utu (bab. Šamaš) Larsa
Etemenanki Marduk Babylon

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zikkurat
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Zikkurat

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Oppenheim, Leo A. Starověká Mezopotámie: portrét zaniklé civilizace. Praha : Academia, 2001.