Uruk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
O postavách resp. vrchu v Tolkienovej Stredozemi pozri Uruk-hai a Erech (Stredozem)
Základné články
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
rieky: EufratTigris
dnes: Irak
oblasti: Sumer, Akkad, Babylonia, Asýria, Mezopotámia
Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky)
Jadro Mezopotámie:

Obejdská kultúra
Urucká kultúra
Džemdetnasrská kultúra
Sumeri a Semiti (Akkadi)
Ranodynastické obdobie
Akkadská ríša
Guti (Gutejci)
Lagaš II (II. lagašská dynastia)
Ur III (III. urská dynastia)
Staroasýrska ríša
Starobabylonská ríša (Amorejci)
Stredobabylonská ríša (Kassiti)
Stredoasýrska ríša
Mitanni (Churriti)
Novoasýrska ríša
Novobabylonská ríša
Perzská ríša

Periféria Mezopotámie:

Elam, Urartu, Média, Mitanni,
Chetiti, Staroveký Egypt, Prímorie,
Chaldejci, Aramejci, Musasir, Mannejci,
Feničania, Júdsko, Izrael, Peržania

Mestá (výber)
Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur

Aššur, Akkad, Ninive, Nuzi, Nimrúd

Dlhý zoznam: Mezopotámia
Vládcovia
Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria
Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur,

Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti

Jazyk, kultúra, náboženstvo
klinové písmo
sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina),
amorejčina, elamčina, churritčina
Náboženstvo Mezopotámie
Gilgameš, Nibiru

Uruk (dnes po arabsky Varka (pahorok al-Warká), v Biblii Arach/Erech[1]) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie osídlené od 4. tisícročia pred Kr. až do sásánovského obdobia (224 - 650 po Kr.). Leží blízko Eufratu, asi 60 km od Uru.

Bolo to rozlohou (6 km2) najväčšie mesto staroorientálnej histórie. Uruk bol jedným z prvých a najmocnejších kultových a politickych stredísk Sumerov. Je s ním spojený vznik klinového písma, vznik štátu a veľa hrdinov literárnych diel (napr. rodisko Gilgameša).

O dejinách oblasti pozri Babylonia.

V meste robili vykopávky nemeckí archeológovia (1912 - 1913, 1928-1939 a od roku 1954). V najspodnejších vrstvách (Uruk XVIII - XIV) sa našla neskorá keramika obejdskej kultúry a zopár zvyškov obytných domov z nepálených tehál. V ďalších vrstvách (Uruk XIV - IV) nasleduje keramika tzv. uruckej kultúry (3500 - 3200 pred Kr.) . Vo vrstve Uruk VI sa objavujú prvé veľké stavby. Vo vrstve Uruk IVb sa našli najstaršie písomné doklady - hlinené tabuľky s obrázkovými znakmi zaznamenávajúcimi počty pracovníkov, zvierat, premetov, tovaru atď. Predpokladá sa, že toto písmo vzniklo priamo v Uruku. Vrstva Uruk III zodpovedá už džemdetnasrskej kultúre (3200 - 3000 pred Kr.).

V čase uruckej kultúry bolo mesto veľké 100 ha. V strede mesta stálo „chrámové“ centrum (aj keď účel sa nepodarilo identifikovať, lebo sa nezachovalo vnútorné zariadenie), neskôr nazývané Eana. Bolo zasvätené bohyni Inanna (Ininni, Ištar) s palácmi so stenami zdobenými mozaikami tvorenými zasúvateľnými tyčinkami. Mnohé z týchto budov dosahovali obrovské rozmery a plochu do 4000 m2. V období Uruk IV pribudol ďalší chrám na kamennom pódiu, ale čoskoro ho násilne zničili. Okrsok zasvätený Innane zanikol na konci obdobia Uruk IV pri požiari.

Vrstva džemdetnasrského obdobia už obsahuje úplne iné nálezy. Stredobodom kultu sa stal zikkurat zasvätený bohovi Anuovu - tzv. Anu-zikkurat v kultovom stredisku Kulaba, ktorý skrýva pod neskoršou prestavbou takzvaný Biely chrám. Tento zikkurat nestratil stáročia na význame - až do obdobia Seleukovcov. Z obdobia Uruk III pochádza aj mramorová ľudská hlava ženy v životnej veľkosti.

V polovici 2. tisícročia pred Kr. stratil Uruk svoj politický význam, zostal však významným kultovým strediskom až do konca 3. storočia pred Kr. Po dobytí Partamu ťažil Uruk už len z výhodnej polohy na obchodnej ceste.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pozri Gn 10,10 (svatepismo.sk). Dávnejšie bol Erech/Arach stotožňovaný so sýrskym mestom Edessa, ale moderný konsenzus je, že Erech je sumerský mestský štát Uruk v južnej Mezopotámii (porov. Warwick Ball, 2001, Rome in the East: the transformation of an empire, s. 89).