Aššur

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aššur
Aššur/Assur je aj meno boha, pozri Aššur (boh). Assur je aj meno nem. spisovateľa, pozri David Jakob Assur.

Súradnice: 35° 27' 23" s. š., 43° 15' 37" v. d.

Základné články
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
rieky: EufratTigris
dnes: Irak
oblasti: Sumer, Akkad, Babylonia, Asýria, Mezopotámia
Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky)
Jadro Mezopotámie:

Obejdská kultúra
Urucká kultúra
Džemdetnasrská kultúra
Sumeri a Semiti (Akkadi)
Ranodynastické obdobie
Akkadská ríša
Guti (Gutejci)
Lagaš II (II. lagašská dynastia)
Ur III (III. urská dynastia)
Staroasýrska ríša
Starobabylonská ríša (Amorejci)
Stredobabylonská ríša (Kassiti)
Stredoasýrska ríša
Mitanni (Churriti)
Novoasýrska ríša
Novobabylonská ríša
Perzská ríša

Periféria Mezopotámie:

Elam, Urartu, Média, Mitanni,
Chetiti, Staroveký Egypt, Prímorie,
Chaldejci, Aramejci, Musasir, Mannejci,
Feničania, Júdsko, Izrael, Peržania

Mestá (výber)
Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur

Aššur, Akkad, Ninive, Nuzi, Nimrúd

Dlhý zoznam: Mezopotámia
Vládcovia
Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria
Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur,

Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti

Jazyk, kultúra, náboženstvo
klinové písmo
sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina),
amorejčina, elamčina, churritčina
Náboženstvo Mezopotámie
Gilgameš, Nibiru
Svetové dedičstvo UNESCO

Aššur alebo Assur (dnes Kal'at Šerkat južne od Mosulu) je historické mesto na severe dnešného Iraku.

V roku 2003 bol Aššur zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO a zároveň aj na Zoznam svetového dedičstva v ohrození.

Dejiny mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Aššur bolo osídlené od prvej polovice 3. tisícročia pred Kr do 3. storočia.

V 13. storočí pred Kr. sa uskutočnila veľká výstavba a prestavba mesta. Mesto malo vtedy 13 mestských brán, takmer 40 chrámov a tri zikkurraty.

Archeologické vykopávky z rokov 19031914 odkryli na území mesta Aššur chrámové komplexy miestneho boha Aššura (do 20. stor. pred Kr. bol chrám zasvätený Enlilovi), bohyne Ištar (najstarší z chrámov) a bohov Anu a Adada. V Aššurovom chráme sa našli hlinené tabuľky s textami popisujúcimi všetky vedomosti potrebné na výkon funkcie veľkňaza – rituálne texty, magické formulky, praktické lekárske návody.

Politické dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 2300 pred Kr. sa Aššur a (geografická) Asýria stali súčasťou akkadského štátu, potom boli na južných štátoch opäť nezávislí a okolo roku 2070 pred Kr. sa zas stali súčasťou štátu III. uruckej dynastie. Okolo roku 2000 pred Kr. sa Aššur opäť stal nezávislým mestským štátom, ktorý zatiaľ ovládal len malé územie okolo mesta.

Až od začiatku 2. tisícročia máme o Aššure a jeho štáte bližšie informácie. V 19. a 18. storočí (k 1860 – 1730 pred Kr.) sa v Malej Ázii – mimo asýrskeho štátu - rozvíjali početné asýrske obchodné kolónie s centrom v Kaneši. Asýrsky štát mal z nich veľké zisky. Obchodovalo sa s meďou, cínom a látkami (kappadocké tabuľky). O prvých vládcoch samotného Asýrskeho štátu (vtedy s hlavným mestom Aššur) sa dozvedáme len z neskoršieho nespoľahlivého Asýrskeho kráľovského zoznamu. Prvým známym vládcom bol podľa neho zrejme okolo roku 1960 Puzur-Aššur I. Viac už vieme o amorejskej dynastii, ktorá sa zmocnila vlády v Aššuri roku 1815 pred Kr. (k1750). Zakladateľom tejto dynastie bol Šamší-Adad I. (1815 – 1782 pred Kr. / k 1750 - 1717). Tento postupne ovládol celú severnú Mezopotámiu vrátane dôležitého mestského štátu Mari. Novým hlavným mestom sa stal Šubat Enlil (asi dnešný Tell Lejlán).

Po smrti Šamší-Adada bola ríša rozdelená medzi jeho synov Išme-Dagana (oficiálne kráľ), ktorý vládol z Ekallátumu (dnes neznáme mesto) a Jasmach-Adada, ktorý dostal Mari. Išme-Daganova moc sa obmedzila na centrálnu časť Asýrie. Nasledujúce dejiny asýrskeho štátu asi do roku 1500 sú prakticky neznáme. Išme-Daganovi nástupcovia vládli zrejme z Aššuru, ich mená sú známe, ale inak už prakticky nič. Vieme však, že okolo roku 1700 (k 1635) sa v Aššure dostal k moci Adasi, a tým aj nová dynastia.

V roku 614 pred Kr. mesto dobyli Médi. V tej dobe už nebolo hlavným mestom, vládci novoasýrskej ríše dali prednosť mestu Kalach (Nimrúd) a ešte neskôr mestu Ninive.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]