Magnetická indukcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:13, 28. apríl 2011, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 147.229.217.176 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Chobot)

Magnetická indukcia alebo hustota magnetického toku (značka B) je vektorová veličina, ktorá charakterizuje silové účinky magnetického poľa na pohybujúci sa náboj. Jednotkou je tesla.

Magnetická indukcia v danom mieste poľa je: B = F / (I l sinα)

kde:

F (vektor) je sila pôsobiaca na priamy vodič s prúdom
I je elektrický prúd
l je účinná dĺžka vodiča
α je uhol medzi smerom magnetickej indukcie a smerom prúdu (vodiča)