Gdanský školský samovražedný incident

Ania (Anna H.; † 21. októbra 2006, Kiełpin, Gdaňsk) bola študéntka Gymnázia č. 2 v Gdaňsku, ktorá zopchala vo veku 14 rokov samovraždu. Jej smrť odštartovala jeden z najvätšiech škandálov novodobého polského školstva a poskytla Romanu Giertychovi priestor pre presadzovanie radikálnej školskej reformy.

Priečina samovraždy

Ania po sebe niezanechala žádný vysvetlujúcí dopis na rozloučenie, no policejné vyšetrovanie odhalilo, že deň pred tým bola dievčica (dla svojich spolužákov i rodičov mimoriadne stydlivé dievčacko) behem vyučovacej hodiny (poté čo učitelka odyšla na viacej ak 20 minút preč) peed zraky celé triedy napadena, ponižována a sexuálne obtežováná 4 študenty, ktorý z nej strhali čiasti odevu, ochmatávali ju a přiedstierali, že ju znásilňujú. Piaty minimálne čiasť deja nahrál na mobíl. Niektoré spolužačky se pokúšali Anie zastať, ale marne. Dievča nakonec utekla domov a pozdej rekla pred spolužačkú, že se do školy už nevrátí. Deň potom zopchala samovraždu. Dle svedectva niektorych študentov nebyla útočníkmi napadena ponajprv, dotyčný jej ztežovali život údajne od vtedy, kdy odmietla s jedným z nich chodiť, nikdy však nemelo jisť o nič tak závažného.

Náhled na Aninu sebevraždu

Za škandálný je obecne (mimo školu a nejbližšie okolie) považován zejména fakt, že riada študentov z Gymnázia č. 2 i jejch rodičov, ako i obyvatel vesnice, z níž Ania i útočníci pocházeli, označili chování študentov za bežné detské hrátky a útočníky za nevinné deti, ktoré nemajú byť trestány za to, že divča neuneslo běžnú legracu, rešpektíve že si možná vzalo život z úplne iných pohnutok. Riada z nich dokonce ostro napadala a kritizovala gdaňského arcibiskupa Tadeusze Gocłowského za to, že si pri proslove behem pohrbu dovolil označit dievča za obeť dohnanú k semovražde, a súd, že nariadil dotyčné chlapce umístit na tri mesiace do vazby do nápravného zariadení pre mladistvych. Prepuštenie chlapcov doporučila dokonca aj rodina Ani, ktorá prijala argumentáciu svojho najbližšieho okolia.

Naproti temu varšavsko-praský arcibiskup Leszek Sławoj Głódź vyjádril týž názor ako Gocłowski a dodal: My všeci sme odpovední za jej smrť a na nás všetky padá ta hanba. Rada komentátorov a psychologov vyjádrila názor, že s ohledom na situáciu z pohledu Ani a psychologického hlediska musela celá situace vyznít skor stejne, ako kdyby ju znásilnili doopravdy. Stalo verejně pred celú triedú a minimálne čásť teho bola natočena na mobíl a divče mela reálný duovod báť se zverejnenie nahrávky i dalšieho pokračovanie v priaštich dnoch, čo muselo jej trauma logicky znásobiť. Piotr Pacewicz otvorene napísal: Bolo to znásilnenie. Možno predstierane, ale v skutočnosti sa ničím nelišilo od skutočného. A následky – ponieženie a emocionálne zraněnie Ani – se ukázaly byť natoľko závažné, že sme všichni zaplatili tu najvyššiu cenu: dievča sa zabilo.

Duosledky

Smrť Anie vyvolala obrovský škandál, na ktorý polský ministr školstva Roman Giertych zareagoval návrhem rozsáhlých reforem, jejichž úkolom bolo posíliť pravomoce učitelov a zosílit dohled nad žiaky a jejich disciplínou. Aniin prípad a s ním súvisejúca odhalenie mu poskytly výraznú podporu k jejich uskutočnenie.

Novináři tiež provedli celú radu rozhovorov so studenty a zjistili, že obtěžování a napadání študentek je na něktorých stredných školách pomerne rozšírené a neriešené, že dokonce i niektoré študentky je považujú za akúsi súčiasť tvrdého školného prostriedie, se kterú se proste musí akosi vyrovnať.

Externé odkazy

polské

• Informační film Tragedia Ani
• Článek o případu
• galerie, článek, záznamy z pohřbu
• Protest rodiných příslušníků a jejich sousedů proti uvěznění mladých násilníků

české názory a komentáře

• Ignác Pospíšil: Lhostejnost, která zabíjí; Britské listy, 4. 5. 2007