Viliam Figuš-Bystrý
| Viliam Figuš-Bystrý | |
| hudobný skladateľ, hudobný pedagóg | |
 | |
| Narodenie | 28. február 1875 Banská Bystrica |
|---|---|
| Úmrtie | 11. máj 1937 Banská Bystrica |
| Odkazy | |
| Commons |  Viliam Figuš-Bystrý |
Viliam Figuš-Bystrý (* 28. február 1875, Banská Bystrica - † 11. máj 1937, Banská Bystrica) bol hudobný skladateľ, hudobný pedagóg. Pseudonym: Ján Bystrý
Rodina
- otec Samuel Figuš
- matka Františka rod. Heinleinová
- syn Viliam Figuš (1905-1979)
- dcéra Elena Figušová
- dcéra Marta Figušová
- dcéra Oľga Figušová
Životopis
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1885-1889), na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889-1893), 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od roku 1893 učiteľ v Pilisi (Maďarsko), 1883-1895 v Ostrej Lúke, 1895 -1902 vo Zvolenskej Slatine, 1903-1906 v Padine (Juhoslávia), od 1907 v Banskej Bystrici, od 1921 prof. hudby na tamojšom Učiteľskom ústave a na Hudobnej škole vo Zvolene. Reprezentant novej vývinovej cesty slov. hudobného umenia. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra. Na svojich učiteľských pôsobiskách zbieral slov. ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 1000 slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne). V Banskej Bystrici oživil hudobnú kultúru v meste, založil spevokol evanjelický spolku, pôsobil ako dirigent, korepetítor, komponoval komornú hudbu. V roku 1922-1924 pracoval na opere Detvan, ktorej premiera sa uskutočnila roku 1928 v SND v Bratislave. Na začiatku 20 stor. rozvinul úsilie o vznik slov. národnej hudby, pričom ľudovú pieseň chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Popri komornej a zborovej tvorbe sa skladateľsky najviac realizoval v lyrickej piesni, zhudobnil texty slov. básnikov. Popri invenčnej melodike uplatňoval aj novoromanticky orientovanú harmóniu, medzi jeho najlepšie diela patria cykly umelých piesní. Zakladajúci člen, 1925 predseda Spolku slov. umelcov.
Diela
- ľudové piestne Poľné kvety
- kantáta Slovenská pieseň pre sólo, zbor a orchester
- Zmráka sa
- Do hôr
- Hoj, zem drahá
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.