Viliam Figuš-Bystrý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Viliam Figuš-Bystrý
Základné informácie
Narodenie 28. február 1875
Banská Bystrica
Úmrtie 11. máj 1937 (62 rokov)
Banská Bystrica
Pôsobenie skladateľ, hudobný pedagóg

Viliam Figuš-Bystrý, krstený Viliam Daniel Figusch (* 28. február 1875, Banská Bystrica[1] – † 11. máj 1937, Banská Bystrica) bol hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, klavirista, zbormajster a dirigent. Pseudonym: Ján Bystrý

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Samuel Figusch
  • matka Františka, rod. Heinleinová
  • dcéra Elena Figušová (*27.02.1902, Veľká (Zvolenská) Slatina)
  • dcéra Marta Figušová (*04.05.1904, Padina)
  • syn Viliam Figuš (*16.09.1905, Padina-1979)
  • dcéra Oľga Figušová (*10.08.1909, Banská Bystrica)

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1885-1889), na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889-1893), 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od roku 1893 učiteľ v Pilisi (Maďarsko), 1893-1895 v Ostrej Lúke, 1895 -1902 vo Zvolenskej Slatine, 1903-1906 v Padine (Juhoslávia), od 1907 v Banskej Bystrici, od 1921 prof. hudby na tamojšom Učiteľskom ústave a na Hudobnej škole vo Zvolene. Reprezentant novej vývinovej cesty slov. hudobného umenia. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, hral na organe, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra. Na svojich učiteľských pôsobiskách zbieral slov. ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 1000 slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne). V Banskej Bystrici oživil hudobnú kultúru v meste, oživil činnosť spevokolu Evanjelického spolku, pôsobil ako dirigent, korepetítor, organizátor hudobných podujatí a komponoval. Pre komorné združenie upravoval diela skladateľov európskeho baroka, klasicizmu a romantizmu. V roku 1922-1924 pracoval na opere Detvan, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v SND v Bratislave. Na začiatku 20 stor. rozvinul úsilie o vznik slov. národnej hudby, pričom ľudovú pieseň chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Popri komornej a zborovej tvorbe sa skladateľsky najviac realizoval v lyrickej piesni, zhudobnil texty slov. básnikov. Popri invenčnej melodike uplatňoval aj novoromanticky orientovanú harmóniu, medzi jeho najlepšie diela patria cykly umelých piesní, zborové a klavírne skladby. Zakladajúci člen (1919), 1925 predseda Spolku slov. umelcov.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Piesne pre spev a klavír/organ:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dalok, op.6, 6 pôvodných piesní na texty maďarských autorov (1901- 1910)
  • Sny, op.8, 13 pôvodných piesní (I.-IV.zošit) na texty slov. básnikov (1903 - 1933)
  • Po poliach a lúkach, op. 53, 10 piesní na texty slov. básnikov (1920)
  • Náboženské piesne, op. 62, 10 piesní pre spev a organ (1922-1935)
  • Túžby, op. 76, 6 slovenských piesní na slová Hájomila (1926)
  • Drei Lieder, op. 81, Tri piesne na text Willyho Weilla pre spev a klavír (1928)
  • Mati moja!, op. 85, 6 piesní na slová P.Országha - Hviezdoslava a Fedora Ruppeldta (1929, 1932)
  • Jesenné piesne, op. 95, 10 piesní na texty A.Klasa, I.Kraska a V.Roya (1932-1934)
  • Vlastenecké piesne, op. 100, (1934-1935)
  • Vojenské pochodové piesne, op. 106, (1936)
  • Žiale a radosti, op. 99, 7 na texty V.Roya (1934-1937)
  • Svrčok a svätojánska muška, op. 9, 2 ženské hlasy s klavírnym sprievodom na slová Andreja Sládkoviča (1903)
  • Slniečko zapadlo, op. 82, dvojspev pre tenor a soprán so sprievodom klavíra na text Petra Belu – Horala (1929)
  • Herbst, op. 92, Jeseň. Pieseň pre sólový hlas so sprievodom klavíra na slová Hansa Tronnera (1932)

Úpravy ľudových piesní pre spev a klavír:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny. 125 piesní v piatich zošitoch (1895-1903)
  • 1000 slovenských ľudových piesní (1923-1927)
  • Ľudové balady, op. 101 (1934)
  • Púchovské piesne, op. 102 (1934)
  • Zbojnícke piesne, op. 98 (1934-1935)

Zborové skladby:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vallásos karok, op. 47, mieš. zbory (1903-1918)
  • Náboženské zbory, op. 10, mieš. zbory (1903-1936)
  • Miešané zbory, op. 60, mieš. zbory (1922) - Trávička zelená (Hviezdoslav), Vzkázala mi moja milá (Kýčerský), Pri tom jačnom, pri potôčku (Dlhomír Poľský), Sadol na mesiačik (J.Petrovičˇ, Daj ma, mamka (Hviezdoslav)
  • Mužské zbory, op. 49 (1914-1926) - Zmráka sa, pôjdeme (I.Krasko) a i.
  • 10 chorálov, op. 84, mieš. zbory (1932-1933)
  • Hojže, Bože, mieš. zbor (A.H.Krčméry- nápev, A.Sládkovič-text), harmonizoval V.Figuš-Bystrý

Ďalšie diela:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pieseň pokoja, lásky a mieru, op. 29 na text P. O. Hviezdoslava pre sólo, zbor a klavír (1906)
  • Az egri leány, op. 30 na text J. Aranya pre sóla, zbor a klavír (1907)
  • Rákocziné, op. 31 na text J. Aranya pre sóla, zbor a klavír (1910)
  • Slovenská pieseň, kantáta pre sóla, zbor a klavír na slová P.O. Hviezdoslava (1913), inštrumentované pre sóla, zbor a orchester (1917)
  • So­náta e mol, op. 97 pre husle a klavír (1934)
  • Z mojej mladosti, op. 56, suita pre veľký orchester (1934)
  • Sonáta v dórskej stupnici, op. 103 pre klavír (1935)
  • Sláčikové trio G dur, op. 58 (1921-1936)
  • Sláčikové trio e mol, op. 108 (1937)
  • Hudobné miniatúry, op.89, 12 skladieb pre klavír
  • Lístky do pamätníka, 6 skladieb pre klavír
  • Pestré lístky, op. 54, 10 skladieb pre klavír
  • Poľné kvietky, op. 96, I. a II. zošit, 65 skladieb pre klavír
  • 6 skladieb pre organ, op. 107 (1936-1937)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • MUNTÁG, Emanuel. Viliam Figuš-Bystrý. Život a dielo (1875-1937). Tematický katalóg hudobnej tvorby a bibliografia o živote a diele slovenského skladateľa. Martin: Matica slovenská, 1973. 328 s. + 12 s. obr.
  • BÁRDIOVÁ, Marianna (ed.): Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937): Zborník referátov zo seminára, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 2000 v rámci XXII. ročníka Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého v Banskej Bystrici. Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2002. 68 s. ISBN 80-85169-58-4.
  • BÁRDIOVÁ, Marianna – ZEMKO, Ján, ed. Vznik a vývin umelej piesne na Slovensku od 19. storočia a jej integrácia vo vzdelávacích a prezentačných programoch umeleckého školstva 1. Zborník z muzikologickej konferencie konanej 20.10.2009 a z vokálno-interpretačného seminára konaného dňa 12.10.2009 v Banskej Bystrici v rámci grantového projektu KEGA č.3/7488/09.  CDROM,  750 MB, ISBN 978-80-89078-615. 144 s., 72 –104 s.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického cirkevného zboru Banská Bystrica; priezvisko otca zapísané ako "Figusch"

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.