Českoslovanská jednota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Českoslovanská jednota bol český národnoobranný spolok založený v roku 1896, so sídlom v Prahe. Zanikol po vypuknutí prvej svetovej vojny. Československá jednota významnou mierou prispela k vzniku Česko-Slovenska.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatok mal za cieľ národnokultúrnu činnosť v českom (nie česky hovoriacom) pohraničí. Napokon ale pôsobil v pohraničí Česka, v Sliezsku, Dolnom Rakúsku aj na Slovensku. Od roku 1908 sa venoval takmer výlučne Slovensku a rozvíjaniu česko-slovenskej vzájomnosti. Išlo prevažne o spolok liberálnych mešťanov a bohatšej inteligencie. Ideologicky prevládal masarykovský humanizmus a čechoslovakizmus.

V roku 1909 mal spolok 1263 členov, v roku 1912 2361 členov (z toho 140 Slovákov), v roku 1913 3477 členov.

Aktivity vo vzťahu k Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Spolok umiestňoval slovenských študentov na českých vysokých školách a stredných školách (išlo o stovky slovenských chlapcov), slovenských učňov u českých majstrov. V českých mestách usporadúval večery a prednášky, na ktorých boli Česi informovaní o útlaku Slovákov v Uhorsku a ich snaženiami. Od roku 1908 do roku 1913 organizoval tzv. luhačovické porady, t.j. porady českých a slovenských kultúrnych, politických a hospodárskych pracovníkov v Luhačoviciach. Finančne podporoval vydávanie slovenských novín (Hlas, Slovenské listy, Prúdy) a študentov ako jedna foriem obrany proti maďarizácii a zakladal na Slovensku knižnice. V roku 1911 spolok vydal akúsi malú encyklopédiu Slovenska pod názvom Slovenská čítanka. V rokoch 1907 až 1910 spolok vydával časopis Naše Slovensko. Tesne pred 1. svetovou vojnou spolok podporoval aj prenikanie českého kapitálu na Slovensko.

Kým v Česku mal spolok v roku 1913 22 miestnych pobočiek, na Slovensku mal len radových členov, pretože uhorské úrady aktivity v tomto spolku pokladali za nežiadúce a snažili sa im zamedziť.

Postoje českých členov k Slovensku siahali od nezištnej pomoci Slovákom, cez romantické slovakofilské predstavy po koristnícke záujmy českých podnikateľov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]