Ďurkovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°05′55″S 22°25′42″V / 49,09867°S 22,42837°V / 49.09867; 22.42837
Ďurkovec
Dziurkowiec
vrch
Ďurkovec 03.JPG
Ďurkovec v júni
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obce Runina, Zboj
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Uh
Nadmorská výška 1 188,7 m n. m.
Súradnice 49°05′55″S 22°25′42″V / 49,09867°S 22,42837°V / 49.09867; 22.42837
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Runina po zelená turistická značka červená turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Ďurkovec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Ďurkovec (poľ. Dziurkowiec) (1 188,7 m n. m.)[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa severovýchodne od obce Runina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východe. Odbočuje z neho rázsocha Veľkého Bukovca.

Vrchol Ďurkovca v zime

Na slovenskej strane spadá spolu s Jarabou skalou do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany[2], ktorá je súčasťou Národného parku Poloniny, zatiaľ čo na poľskej strane spadá do poľ. Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 30 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Výhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na ukrajinské vrchy z vrcholu Ďurkovca, nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани)

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

Vrchol Ďurkovca sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.), poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a ukrajinské Poloniny.

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych TatierKráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.). Na opačnú stranu dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené ukrajinské vrchy ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.) a Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани).[5]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná červená turistická značka červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskej republikytrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny po zelená turistická značka zelenej a následne červená turistická značka červenej turistickej značke.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]

Z Poľska[6][upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[7][8] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Ďurkovec. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-16]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-10]. Dostupné online.
  5. Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2013. ISBN 978-966-262-321-5.
  6. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  7. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  8. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]