Ľubečský zjazd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ľubečský zjazd sa konal v roku 1097 v meste Ľubeč ležiacom na Dnepri. Jeho cieľom bolo uzatvorenie zmluvy o skončení bojov medzi kniežatami, ktoré bojovali o zisk vplyvu v jednotlivých udelných kniežatstvách. Účastníci zjazdu - ruské kniežatá - sa sústredili aj na boj proti Polovcom, ktorí na ruské územie úzočili z juhu. Zjazd však negarantoval splnenie týchto cieľov, pretože ihneď po jeho skončení oslepením Vasiľka Rostislaviča boje medzi panovníkmi jednotlivých kniežatstiev pokračovali.

Na zjazde sa stanovil princíp dedenia následníctva trónu. Synovia kniežat mali právo na trón po smrti svojho otca. Takéto riešenie vyprovokovalo vznik veľkého feudálneho pozemkového vlastníctva.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]