Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/11 2007

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelcova predstava trojitého západu "slnka" na planéte HD 188753 Ab
Umelcova predstava trojitého západu "slnka" na planéte HD 188753 Ab

Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.

Hoci existencia extrasolárnych planét bola predpokladaná už dávno, neexistoval spôsob, ako ich existenciu dokázať. Existenciu extrasolárnych planét predpokladal napríklad už Immanuel Kant. V jeho dobe ani dlho potom však ich existenciu nebolo možné overiť. Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci pulzar B1257+12. Objavil ju poľský astronóm Alex Wolszczan už v roku 1992. Prvé planéty obiehajúce okolo hviezd hlavnej postupnosti boli objavené až v 90tych rokoch 20. storočia. Prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou plazmovú hviezdu bola planéta obiehajúca hviezdu 51 Pegasi objavená v roku 1995. Objav extrasolárnych planét viedol k otázke, či na nich môže existovať mimozemský život.

Keďže nijaká planéta nežiari vlastným svetlom a všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú jasnosť dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy. Preto súčasnými prístrojmi extrasolárne planéty nie sú a nemôžu byť vizuálne pozorované. Všetky metódy ich objavovania sa zakladajú výlučne na pozorovaní materskej hviezdy. Oveľa ľahšie možno aj vizuálne pozorovať protoplanetárne disky – disky, z ktorých sa extrasolárne planéty tvoria.

Väčšina objavených extrasolárnych planét je veľmi veľká. Niektoré už ležia na hranici medzi hnedým trpaslíkom a planétou. Mnohé obiehajú svoje hviezdy po veľmi blízkych dráhach. Pre svoju veľkosť a blízkosť k materskej hviezde dostali tieto objekty prezývku „horúce Jupitery“. Obežné dráhy exoplanét sú väčšinou veľmi excentrické (pritom obežné dráhy planét Slnečnej sústavy sú takmer kruhové) a exoplanéty sa môžu nachádzať aj v dvoj- alebo viachviezdnych systémoch.