Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/53

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fotografia zhotovená sondou Cassini počas "zatmenia slnka" planétou Saturn, pričom vyniklo množstvo jemných prstencov

Prstence Saturna sú veľmi tenká a veľmi široká vrstva častíc, ktorá obieha planétu Saturn. Častice majú veľkosť od jedného mikrometra až po niekoľko metrov a sú zhromaždené v rovine Saturnovho rovníka. Každá častica obieha planétu samostatne a pri obehu sa riadia Keplerovými zákonmi. Znamená to, že najbližšie častice obiehajú Saturn najrýchlejšie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenejšie najpomalšie (raz za 2 dni).

Z väčšej vzdialenosti vyzerajú prestence ako niekoľko sústredných medzikruží oddelených medzerami. V skutočnosti sa každý z väčších prstencov skladá z veľkého množstva menších prstencov oddelených tmavými ryhami, miestami relatívne bez častíc. V rôznej vzdialenosti od Saturna majú prstence rôzne zafarbenie. Častice prstenca sú pravdepodobne z ľadu s prímesami kremičitanov, oxidov železa a pravdepodobne aj z organických látok. Najvnútornejšie saturnove mesiace obiehajú vo vnútri sústavy prstencov.

Pôvod prstencov dodnes nie je celkom známy. Podľa jednej teórie sa sformovali prirodzene z pôvodného materiálu protoplanetárneho disku, podľa inej ide o rozpadnutý mesiac.

celý článok...