Šablóna:Chémia/Odporúčaný článok/31 2007

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bór (lat. borum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku B a protónové číslo 5. Patrí medzi polokovové prvky s vysokým bodom topenia aj varu. Vyskytuje sa v dvoch modifikáciách – ako amorfný alebo kovový. Kovový bór je veľmi tvrdá látka – dosahuje hodnoty 9,3 na Mohrsovej stupnici tvrdosti.

Izoloval ho v roku 1808 sir Humpryom Davyom, Gay-Lusacom a L. J. Thenardom v neveľmi vysokej čistote a až v roku 1824 ho Jakob Berzelius označil za samostatný prvok.

Elementárny bór možno pripraviť redukciou oxidu boritého kovovým horčíkom alebo hliníkom, ale čistý bór sa v praxi používa len minimálne. Príprava skutočne vysoko čistého bóru je náročná a zložitá procedúra.

Elementárny bór sa v prírode prakticky nevyskytuje a stretávame sa s ním iba v zlúčeninách. Najväčšie svetové náleziská surovín s obsahom bóru sú v USA, Peru, Tibete a Turecku. Zlúčeniny bóru sa v malom množstve vyskytujú aj v morskej vode (v koncentrácii približne 5 mg/l) a v niektorých minerálnych prameňoch. Kyselina boritá sa zvyčajne nachádza v sopečných plynoch, z ktorých sa aj získava.