Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/10 2022
.jpg)
Páskované železné rudy (z angl. banded iron formations, tiež známe pod skratkou BIF) sú charakteristický typ usadenej železnej rudy, ktorý vznikal hlavne v proterozoiku a archaiku pred asi 1,8 až 3,8 miliardami rokov. Sú však známe aj mladšie výskyty týchto hornín. Skladá sa z opakujúcich sa vrstiev oxidov železa, z ktorých je najdôležitejší magnetit (Fe3O4), hematit (Fe2O3) a niektoré silikáty železa (chamosit), ale tiež na železo chudobných vrstiev tvorených bridlicami a rohovcami alebo pyritom. Pri vyššom stupni metamorfózy sa tieto horniny menia na železité svory, železité kremence (itabarity) alebo jaspility. Sú preto niekedy zaraďované medzi metamorfované ložiská nerastných surovín. Páskované železné rudy sú dnes ekonomicky najdôležitejšími rudami železa na Zemi. Obsah železa v týchto horninách zvykne byť vyšší ako 15 %.
Možno ich nájsť na takmer všetkých štítových oblastiach Zeme. V Európe sú to hlavne ložiská Kryvyj Rih na Ukrajine a menšie na povrch vystupujúce oblasti rozsiahlejšej štruktúry označovanej Kurská magnetická anomália, nachádzajúce sa v Rusku. Ďalšie ložiská tohto typu sa nachádzajú v Nórsku, Švédsku a Grónsku.