Šinano (lietadlová loď)
| Šinano | |
 Šinano počas skúšok | |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Japonsko  |
| Druh | lietadlová loď (pôvodne bojová loď) |
| Staviteľ | Jokosuka |
| Začiatok výstavby | 4. máj 1940 |
| Dátum spustenia na vodu | 5. október 1944 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 19. november 1944 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | 29. november 1944 |
| Dĺžka | na čiare ponoru 256 celkovo 266 m |
| Šírka | 36,9 m |
| Ponor | štandardne 10,3 plne naložený 10,8 m |
| Štandardný výtlak | 68 059 ton |
| Bojový výtlak | 71 890 ton |
| Posádka | 1 900 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie stred | 156 mm |
| Pancierovanie paluba | 75 a 20 mm |
| Pomocná výzbroj | 16 x 127 mm (40. cal.) 12 x 120 mm (45.cal.) |
| Protilietadlová výzbroj | 145 - 25 mm (60.cal.) 12 x 28-hlavňový 127 mm raketomet |
| Lietadlá | 47 x Óka |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 12 kotlov Kanpon, parné turbíny, 4 skrutky 153 000 hp (114 000 kW) |
| Maximálna rýchlosť | 27 uzlov |
Šinano (jap. 信濃) bola bojová loď triedy Jamato japonského námorníctva, neskôr preklasifikovaná na lietadlovú loď. Pomenovaná bola podľa japonskej provincie Šinano. Mala štyri sesterské bojové lode:Jamato, Musaši, Projekt 111 a Projekt 797. Nebola nikdy dozbrojená a kompletne dokončená, pretože pri presune do Kure, kde mala byť dozbrojená a dokončené posledné úpravy ju 29. novembra 1944 torpédovala americká ponorka Archer-Fish. Potopila sa po siedmich hodinách.
Do roku 1961, keď US Navy prevzala USS Enterprise bola Šinano najväčšou lietadlovou loďou aká bola postavená.
Stavba[upraviť | upraviť zdroj]
Kýl lode Šinano bol položený v námornej lodenici v Jokosuke 4. mája 1940 a spustená na vodu bola 5. októbra 1944. Šinano mala štandardný výtlak 68 059 t, pričom plne vybavená až 71 890 ton. Námorníctvo ju prevzalo 19. novembra 1944.
Počas leta 1941 bola stavba prerušená, aby sa ušetrila pracovná sila a zdroje pred japonským vstupom do vojny. Po bitke pri Midway, kde cisárske námorníctvo stratilo štyri veľké lietadlové lode (Akagi, Kaga, Hyrjú a Sorjú) bolo rozhodnuté o prestavbe na lietadlovú loď.
Jej stavba bola prísne utajovaná. Z troch strán bola postavená okolo doku stena a robotníkom zakázali pod trestom smrti rozprávať o stavbe. Šinano je preto jediná loď veľkej triedy postavená v 20. storočí, ktorá nemá oficiálne fotografie z priebehu stavby.
Pohon a pancierovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 153 000 hp čo je 114 MW. Loď mala projektovanú maximálnu rýchlosť 27 uzlov.
Pancierovanie bolo oproti štandardu triedy Jamato slabšie napríklad hlavný pancierový pás (chrániaci strojovne kotolne a muničné sklady) mal 157 m – 6,4″ (palcov) oproti 395 mm – 16,1″ na lodi Yamato. Sekundárny pancierový pás bol pri lodi Šinano v nevýhode oproti jej sestrám 98 mm : 198 mm. Naproti tomu mala Šinano pancierovú palubu s hrúbkou 75 mm. Ale podhladinová časť bola porovnateľná so sesterskými loďami Jamato a Musaši. Pravdepodobne menšie pancierovanie v nadhladinovej časti bolo z dôvodu menšej pravdepodobnosti priameho stretu s bojovým loďstvom protivníka v prípade lietadlovej lode ako v prípade bojovej lode.
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným poslaním bolo niesť leteckú techniku. Projektovaná bola ako podporná lietadlová loď poskytujúca servis, výzbroj a palivo lietadlám z lietadlových lodí vo zväze v ktorom by bola zaradená. Vlastné lietadlá určené na operačné úlohy boli v menšine, väčšina lietadiel, ktoré prepravovala malo nahradiť straty na iných lietadlových nosičoch.
Sekundárna výzbroj pozostávala zo šestnástich 127 mm (40. cal.) a dvanásť 120 mm (45.cal.) diel proti menším protivníkom (ľahký krížnik, torpédoborec). Protilietadlová výzbroj bola pozoruhodná: 145 kusov 25 mm (60.cal.) kanónov a netradične dvanástich 28 hlavňových kompletov protilietadlových 127 mm raketometov.
Služba[upraviť | upraviť zdroj]
11. novembra 1944 opustila dok a do služby bola zaradená 19. novembra. 28. Novembra vyplávala z Jokosuky v sprievode troch torpédoborcov 17. torpédoborcovej divízie Shintani Kiichi Isokaze (vlajkový), Hamakaze a Jukikaze, pod vedením mladých dôstojníkov a neskúsenej posádky (75% nováčikov) na dokončenie a vyzbrojenie do Kure. Velenie mal kapitán Toshio Abe ktorý velil 2 176 mužom. Navyše na lodi bolo ešte 300 robotníkov a 40 civilných návštevníkov. V tej dobe ešte neboli testované vodotesné prepážky, a hlavné vodné čerpadlá neboli funkčné, požiarny a systém nebol funkčný, posádka nebola skúsená v záchranných operáciách, v trupe neboli dokončené rozvody, a otvory neboli utesnené. Prechodové dvere boli pootvárané.[1]. Štyri z dvanástich kotlov neboli spustené.
Po niekoľkých hodinách plavby bola skupina spozorovaná a torpédovaná americkou ponorkou USS Archer-Fish. Skupina sa pohybovala rýchlosťou 18 – 20 uzlov. O 3:17 ráno vystrelila ponorka salvu šiestich torpéd z ktorých štyri zasiahli približne o 3:20. Torpéda boli nastavené na malú hĺbku a zasiahli Šinano na spoji medzi protitorpédovou obšívkou a čiarou ponoru. Loď ešte do 6:00 pokračovala v plavbe, no vtedy stratila energiu, kvôli zaplaveniu kotlov morskou vodou. Posádka nebola schopná loď zachrániť, a tá sa o 10:57 potopila (33° 07' s.š., 137° 04'v. d.). Z posádky o 2 500 mužoch sa zachránilo 1 400. Povojnové vyšetrovanie amerického námorníctva dospelo k záveru, že problémom bolo chybné riešenie napojenia protitorpédovej obšívky na hlavný bočný pancier.
Americká námorná rozviedka nemala poňatia o tom, že Šinano existuje ani vo chvíli, keď opustila prístav, aj keď mala informácie o tretej jednotke z Triedy Jamato. Archer-Fish (pod vedením komandéra Josepha F. Enrighta) si nárokoval potopenie len 28 000 BRT výtlaku za potopenú lietadlovú loď. Až po vojne sa USA dozvedelo, že potopená loď bola Šinano s výtlakom takmer 72 000 BRT.
V čase potopenia mala Šinano na palube šesť samovražedných výbušných člnov Šinjo, a 50 raketových samovražedných lietadiel Óka.[2]
Potopenie tretej a poslednej postavenej jednotky triedy Jamato salvou štyroch torpéd bolo najhorším prekvapením pre japonské ministerstvo námorníctva v celej jeho histórii, vzhľadom na to, že loď mala vydržať omnoho väčšie poškodenie. Navyše týmto sa všetky jednotky triedy Jamato nedočkali konca vojny (Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, štvrtá zrušená).
Dodnes je Šinano najväčšou bojovou loďou v histórii, ktorú napadla a potopila ponorka.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ [1] Správa americkej technickej misie - po anglicky
- ↑ [2] IJN Shinano: Tabular Record of Movement - po anglicky
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Japanese aircraft carrier Shinano na anglickej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šinano (lietadlová loď)
| Bojové lode: Trieda Jamato |  | |
| Predchádzajúca trieda: Trieda Tosa | Nasledujúca trieda: Trieda Super Jamato | |
| Jamato · Musaši · Projekt 111 · Projekt 797 | ||
| lietadlová loď: Šinano | ||