Širokopásmový prenos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Širokopásmový prenos (po angl. broadband (signalling)) je pôvodne v telekomunikáciách označenie pre prenosové metódy na relatívne širokom pásme frekvencií, ktoré môžu byť rozdelené do kanálov alebo frekvenčných pásiem.

Výraz "širokopásmový" sa však dá chápať aj širšie. Napríklad pri rádiovom prenose je veľmi úzkopásmový prenos prenos morseovky, širšie pásmo je hlas a najviac širokopásmový je prenos hudby bez straty high audio frekvencií, ktoré sú potrebné pre realistický zvuk.

V dátovej komunikácií modem prenáša dáta pomaly rýchlosťou 64 kbit za sekundu cez telefónnu linku, cez tú istú telefónnu linku však prostredníctvom služby ADSL hovoríme o širokopásmovom pripojení. V dátovej komunikácií výraz širokopásmový väčšinou označuje prenos optickým vláknom (FTTH, FTTC).