Školský parlament

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Školský parlament, je reprezentatívnym orgánom žiakov stredných a základných škôl a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Školský parlament je ustanovený vtedy, ak sa o tom uznesie rada školy, alebo o to požiada 30% žiakov.

Na Slovensku upravuje fungovanie školského parlamentu § 26 zákona č. 596/ 2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.[1]

Úlohy školského parlamentu[upraviť | upraviť zdroj]

Školský parlament:

  • sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
  • sa podieľa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku,
  • zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a predkladá im svoje stanoviská a návrhy,
  • volí zástupcu žiakov do rady školy, ak ide o strednú školu a strednú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
  • spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorov, ak sú v obci zriadené,
  • odporúča obecnému mládežníckemu parlamentu svojich členov, ktorí môžu zastupovať školu v obecnom mládežníckom parlamente, ak je v obci zriadený,
  • prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu spolupracuje s ďalšími školskými parlamentmi,
  • podporuje rozvoj žiakov podieľaním sa na príprave neformálnych aktivít a podujatí.

Štatút[upraviť | upraviť zdroj]

Každý školský parlament musí mať vytvorený štatút, ktorý opisuje podrobnosti o:

  • jeho zložení,
  • spôsobe jeho ustanovenia vrátane výmeny jej členov,
  • spôsobe rokovania a voľbu člena do rady školy (iba stredné školy).

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Počet členov školského parlamentu zákon stanovuje na 5 až 17, pričom členovia musia byť zvolení v tajných voľbách. Zvyšok je na školskom parlamente, ako si podrobnosti o členstve upraví. Školský parlament si na ustanovujúcej schôdzi volí tajným hlasovaním predsedu.

Voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Voľba členov školského parlamentu[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon určuje, aby boli voľby členov do školského parlamentu tajné, slobodné a všeobecné[chýba zdroj]. Na priebeh volieb dohliada rada školy, ktorá o nich vyhotoví zápisnicu, ktorú následne predloží riaditeľovi a rade školy.

Voľba zástupcu žiakov v rade školy[upraviť | upraviť zdroj]

Školský parlament vykonáva voľbu zástupcu do rady školy, najvyššieho orgánu školy. Podrobnosti o voľbe člena rady školy a o jeho výmene sú napísané v štatúte školského parlamentu. Na zvolenie zástupcu je potrebný súhlas viac ako polovice všetkých členov školského parlamentu.

Výzvu na uskutočnenie voľby člena do rady školy ohlasuje riaditeľ. Táto voľba sa má vykonať do 30 dní pred dátumom ustanovujúceho zasadnutia rady školy.

Uznášanie sa[upraviť | upraviť zdroj]

Školský parlament vydáva stanoviská k rozličným školským témam. Vo svojich stanoviskách sa vyjadruje najmä k:

  • návrhom na zlepšenie prostredia v škole,
  • aktuálnym problematickým témam v škole,
  • spôsobe výchovy a vzdelávania na škole.

Na to, aby sa školský parlament mohol uznášať, je potrebné, aby na zasadnutí bola viac ako polovica všetkých jeho členov.

Zo zasadnutí sa spravidla robia zápisnice obsahujúce miesto a dátum stretnutia, program stretnutia, stručný zápis kto čo povedal, prikladá sa prezenčná listina prítomných členov, na čom sa školský parlament uzniesol a kto a ako hlasoval. Na spísanie zápisnice sa väčšinou určuje zapisovateľ a overovateľ. Spisovanie zápisníc z každého zasadnutia ale nie je povinnosť.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Povedomie verejnosti, ale častokrát aj samotných žiakov a učiteľov ohľadom školských parlamentob nie je vysoké[2]. Ich činnosť sa na niektorých školách stále považuje za zbytočnú a nepotrebnú. Žiacka samospráva však má svoje opodstatnenie, ako celospoločenské tak i individuálne pre každého žiaka.

Celospoločenský význam[upraviť | upraviť zdroj]

Školské parlamenty sú dôležitým, ale najmä vhodným prostriedkom ako už v mladom veku vytvárať v žiakoch povedomie o demokratickej spoločnosti. Podporuje rozvoj slobodnej a občianskej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivci aktívne zúčastňujú a participujú vo verejnom živote a majú prehľad o dianí okolo seba.

Individuálny význam[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodou členstva v školskom parlamente je osobný rozvoj ich členov. Úspešnosť tohto osobného rozvoja je priamo úmerná s funkčnosťou školského parlamentu. Žiaci rozvíjajú napríklad komunikačné, organizačné, líderské, spoločenské a iné zručnosti.

Združovanie školských parlamentov[upraviť | upraviť zdroj]

Školský parlament sa v zmysle zákona spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorou (ak sú v obci zriadené). Školský parlament do obecného mládežníckeho parlamentu navrhuje svojich členov a tiež prostredníctvom neho spolupracuje s inými školskými parlamentami v meste. Na národnej úrovni sa študentské parlamenty združujú v Stredoškolskej študentskej únii Slovenska Archivované 2017-07-12 na Wayback Machine a v Aliancii stredoškolákov. Mestské mládežnícke parlamenty zas združuje Národný mládežnícky parlament Archivované 2016-12-20 na Wayback Machine.

Krajské školské parlamenty fungujú na Slovensku nekoordinovane, nesystematicky a pod rôznymi inými organizáciami. Napríklad v Prešove existuje Stredoškolský parlament Prešovského samosprávneho Archivované 2014-07-05 na Wayback Machine kraja pod hlavičkou Rady mládeže Prešovského kraja. V Žiline je Krajský stredoškolský parlament Archivované 2016-12-20 na Wayback Machine, ktorý priamo koordinuje vyšší územný celok.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZÁKON z 5. novembra 2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2023-08-25]. Zákon č. 596/2003 Z. z. Dostupné online.
  2. ŠTUREK, Martin; ČIERNIKOVÁ, Darina; TALAPKA, Stanislav. Rada mládeže Žilinského kraja, 2010, [cit. 2010-04-12]. (Príručka pre žiacke školské rady.) Dostupné online.