Virológia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
+dôl výhonok |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{dôležitý výhonok}} |
|||
{{Na rozšírenie}} |
|||
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] - [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] - [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
||
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. |
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. |
Verzia z 19:20, 6. august 2007
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy - víry, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie.
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia virov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky(mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Dalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie spoznat virusy je ich nezastupitelne miesto v ekosystemoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka(osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.