Imunitný systém

Šablóna:Pracuje sa (2) ď Imunitný systém je komplex mechanizmov vo vnútri organizmu, ktorého ho ochranujú proti chorobám a zápalom, spôsobenými baktériami, vírusmi, jednobunkovceami, hubyami či tumorovými bunkami. Imunitný systém je založený na imunitae, čo je vlastnosť organizmu odolávať patogénom. Veda zaoberajúca sa imunitným systémom a imunitou ako takou sa volá imunológia. Imunitný system je sofistikovaný komplex buniek, chemických protilátok (imunoglobulínov), mechanických reakcií, mechanických a chemických barier. Hlavnou úlohou imunitného systemu je rozoznať vlastné a cudzie bunky, tkanivá alebo chemické látky. Imunitný system sa skladá z dvoch zložiek, ktore môžu ale nemusia byť prítomné v jednom organizme (napr. Prokaryota alebo niektoré jednoduché organizmy Eukaryota).

Tieto zložky sú nešpecifická imunita a špecifická imunita.

Evolúcia

Obrázok lymfocytu

Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpoveď či reakcia na vonkajšie prostredia so snahou prežiť.Imunitný system bol a je nesmierne dôležitý systém vďaka ktorému sa organizmy mohli vystaviť vonkajšiemu nehostinému prostrediu a konkurovať iným organizmom s cielom prežit. Ako sa organizmy vyvíjali takisto sa vyvíjal aj ich imunitný systém, od jednodúcheho u bakterií až po veľmi zložitý u stavovcov. Imunitný systém vo forme nešpecifickej imunity je prítomný i u najednoduchejších bakterií, ktoré dokážu produkovať enzýmy, ktore ich chránia pred vírusmi. Z hľadiska nešpecifickej imunity môžeme medzi organizmy vlastniace imunitný systém zaradit aj vírusy, nakoľko si tiež vyvinuly rôzne mechanické či chemické bariéry, ktoré ich chrania pred vonkajším prostredím a tým dokážu čiastočne vzdorovať prostrediu. Ako sa organizmy vyvíjali na čoraz zložitejšie formy života, vyvijal sa aj ich imunitný systém, vyvinula sa špecifická imunita založená na imunologickáej pamäti. Táto špecifická imunita je prítomná takmer u všetkých eukaryotických organizmoch. Špecifický imunitný sa sklada z mnohých protilátok a špecializovaných buniek, ktore nie su prítomne v nešpecifickom imunitnom systéme. Je treba spomenúť, že i virúsy či baktérie sa taktiež dokážu relatívne rýchlo (mesiace až roky) prispôsobiť vonkajšiemu prostrediu napr. prípad antibiotík či antivirotík ale k tomu je potrebná rozsiahlejšia zmena ich genetického kodu ako v pripáde lymfocytov v špecifickej imunite čiže sa nejedná o imunitu ale o adaptáciu.

Rozdelenie imunitného systému

Pbrázok rozdelenia častí imunitného systému

Imunitný systém sa u stavovcov skladá hlavne z obehového a lymfatického systému, pečene a sekundárne i z iných telových systémov. Imunitný systém sa u stavovcov rozdeľúje na 2 časti:

1. Nešpecifická imunita (vrodená)
2. špecifická imunita (získana)

Nešpecifický imunitný systém

Nešpecifický imunitný systém alebo nešpecifická imunita je charakterizovaný rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený. Zložky nešpecifického imunitného systému:

1. Mechanické bariéry a mechanické reakcie
2. Chemické bariéry
3. Chemické látky
4. Bunky
5. Zápal

Mechanické bariéry a mechanické reakcie

Tvoria bariéru alebo nehostinné prostredie, ktoré bráni vstupu patogénov do organizmu. Mechanické bariéry a mechanické reakcie sú v niektorých prípadoch charakterizované ako samostatná časť imunitného systému, my ju však budeme klasifikovať ako súčast nešpecifickej imunity. V prípade človeka a iných cicavcov to sú:

Mechanické bariéry a mechanické reakcie

1. Koža pokrývajúca telo organizmu a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystelia vnutrajšok dutín a tým bráni vniknutiu mikroorganizmov do vnútra organizmu. Jedným z príkladov mechanických bariér je prirodzená mikroflóra nachdzajúca sa v žalúdokku a tenkom čreve, ktorá bráni premnoženiu sa patogénych baktériam.
2. Mechanické reakcie ako kýchanie či kašlanie, ktoré vypudzujú patogény z tela preč. Patogény su z organizmu vypudené aj vo forme moču, slz či výkalov.

Chemické bariéry

Chemické bariéry nás taktiež chránia pred vniknutím patogénov do tela. Koža a dýchací systém vylučujú antimikrobiálne látky ako je napr. beta-defenzín. Enzýmy ako sú lyzozým a fosfolypáza A2 v slinách, slziach, a materskom mlieku sú taktiež antimikrobiálne. Szly navyše obsahujú NaCl, ktorý priamo likviduje patogény. Pošvové výlučky sú mierne kyslé a tým znemožnujú premnoženie sa patogenných baktrerií. Semeno obsahuje antibakterálny zinok. Žaludočné kyseliny, enzým proteáza a kyselina chlorovodíková sú taktiež chemickou bariérou v žalúdku.

Chemické látky

Zahrňujú špecializované chemické latky, zvačša peptidovej povahy, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú činnosť patogénov. Medzi ne patria:

1. Komplementné proteíny

Skupina najmnej 16 proteínov, ktoré v prípade infekcie zvýšujú cievnu priepustnosť, zápal, podporujú fagocytozau a priťahujú biele krvinky čiže leukocyty.

1. Interferon

Proteín, ktorého úlohou je chrániť ešte vírusmy nanapadnuté bunky napr. ak vírus napadne bunku, táto bunka vylúči interferon, ktorý sa naviaže na bunkove receptory ešte nanapadnutých buniek a tie začnú produkovať antivirálne proteíny ako odpoveď na možné napadnutie vírusmy.

1. Histamín

Amín vylúčený zo žirných buniek počas alergickej reakcie. Histamín spôsobuje vazodilatáciu (rozšírenie ciev, ich priechodnosť), vylučovanie endokrinných žliaz, zápal a spuchnutie.

1. Pyrogény

Látky spôsobujúce horúčku a tým nepriaznivé prostredie pre množenie patogénov.

Bunky

Medzi bunky tvoriace nešpecifický imunitný systém patria leukocyty. V nešpecifickej ímunite sa uplatňujú všetky granulocytty. Mdzi granulocyty patria:

1. Neutofilné granulocyty - sú primárne zodpovedné za fagocytózu, patria medzi najviac zastúpené biele krvinky.
2. Eozinofilné granulocyty - sú primárne zodpovedné za zápal hlavne počas alergickej reakcie.
3. Bazifilné granulocyty - su zodpovedné za zápal