Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 15:16, 17. december 2007

Otto Wagner

Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ secesie. ´

Život

Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.

1896 manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.

Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Videnská secesia, ku ktorému patril okrem J.M.Olbricha, či J.Hoffmanna aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.

Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.

Tvorba

- 1960 - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, Viedeň

- 1898-1899 - Majolikový dom, Viedeň

Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.

Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.

- 1913 - Wagnerova vila II, Viedeň

Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmoztovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.

Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.

- 1906 - Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň

Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.

Objekt je obložený mramorovými doskami.

- 1904-1906 - Budova poštovej sporiteľne, Viedeň

Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.

Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb. ´

Použitá literatúra

DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8

Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1

http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm

http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Na úpravu}}
+== Otto Wagner ==
-„ Čo je nepraktické, nemôže byť krásne „
-                                      Wagner, Otto
+Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ [[secesie]].
+´
-Významný viedenský architekt sa narodil v roku 1841 v Pinzing vo Viedni a zomrel v roku 1918 vo Viedni.
+=== Život ===
-Svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni.
+Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni.
 Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii.
 Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
-manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni.
+manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni.
 Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou.
 Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
+Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry.
-„ Obal budovy tak nie je nahým telom, ktoré je nutné obliecť ale skôr výrazom jej ustanovujúceho usporiadania. “
-    ( 1000 let architektury, F. Prinaová, E.Demartiniová, Slovart 2006, str.280 )
-Neskor sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry.
 V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Videnská secesia, ku ktorému patril okrem J.M.Olbricha, či J.Hoffmanna aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti.
 Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
@@ Riadok 22: / Riadok 20: @@
 Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.
-Tvorba
+=== Tvorba ===
-Začal návrhmi nájomných domov počas prestavby mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, Viedeň, 	1960
-Stanica viedenskej mestskej dráhy a metra
+- 1960 - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, Viedeň
-Majolikový dom, Viedeň, 1898-1899
-Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.
+- 1898-1899 - Majolikový dom, Viedeň
+*Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.
 Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády.
 Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
-Wagnerova vila II Viedeň, 1913
+- 1913 - Wagnerova vila II, Viedeň
-Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmoztovou vyváženosťou vytvára  „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
+*Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmoztovou vyváženosťou vytvára  „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
 Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
-Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň, 1906
+- 1906 - Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň
-Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
+*Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
 Objekt je obložený mramorovými doskami.
-Budova poštovej sporiteľne, Viedeň, 1904-1906
+- 1904-1906 - Budova poštovej sporiteľne, Viedeň
-Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
+*Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
 Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
+´
+=== Použitá literatúra ===
+DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
+Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
+http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm
+http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html