Tolerancia (znášanlivosť): Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
d robot Pridal: eo:Toleremo, lt:Tolerancija |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
[[de:Toleranz]] |
[[de:Toleranz]] |
||
[[en:Toleration]] |
[[en:Toleration]] |
||
[[eo:Toleremo]] |
|||
[[es:Tolerancia social]] |
[[es:Tolerancia social]] |
||
[[et:Sallivus]] |
[[et:Sallivus]] |
||
Riadok 34: | Riadok 35: | ||
[[ja:寛容]] |
[[ja:寛容]] |
||
[[ka:ტოლერანტობა]] |
[[ka:ტოლერანტობა]] |
||
[[lt:Tolerancija]] |
|||
[[nl:Tolerantie (maatschappij)]] |
[[nl:Tolerantie (maatschappij)]] |
||
[[no:Toleranse]] |
[[no:Toleranse]] |
Verzia z 14:29, 21. máj 2008
Tolerancia (po lat. tolerare = strpieť) je:
- spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý/-ré nie je zdielaný/-né
- uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú
Termín, ktorý sa prvý raz objavil v 16. storočí (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).
V dnešnej dobe (minimálne od 18. storočia, kedy sa rozšíril boj proti fanatizmu) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.
Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo Johna Locka Pojednanie o tolerancii (1685-1686), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Tolerancia (znášanlivosť)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tolerancia (znášanlivosť)
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.