Tolerancia (znášanlivosť)
Tolerancia (po lat. tolerore = strpieť) je:
- spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý nie je zdieľané
- uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú
Termín, ktorý sa prvý raz objavil v 15. storočí (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).
V dnešnej dobe (minimálne od 18. storočia, kedy sa rozšíril boj proti fanatizmu) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.
Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo Johnna Lockoa Pojednanie o tolerancii (1687 – 1688), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Tolerancia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tolerancia (znášanlivosť)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.