Drahomíra zo Stodoranov: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená. |
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená. |
||
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala 15. |
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala [[15. septembra]] [[921]] zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády. |
||
Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na [[Tetín (okres Beroun)|Tetíne]] - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi. |
Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na [[Tetín (okres Beroun)|Tetíne]] - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi. |
||
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v |
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku [[935]] na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela. |
||
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] |
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] |
||
Verzia z 19:37, 26. február 2009
Drahomíra zo Stodoranov, tiež Dragomira (* 890, podľa iných zdrojov 877, † po 935) bola česká kňažná, manželka kniežaťa Vratislava I.
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom 10. storočia pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi 900 - 915. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - Václava a Boleslava. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry Ludmily. Preto ju dala 15. septembra 921 zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.
Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na Tetíne - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.
Neskôr žila na dvore mladšieho syna Boleslava v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku 935 na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.