Morský vánok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: is:Sólfarsvindar
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: eo:Brizo (vetero), lv:Brīze
Riadok 19: Riadok 19:
[[de:Seewind]]
[[de:Seewind]]
[[en:Sea breeze]]
[[en:Sea breeze]]
[[eo:Brizo (vetero)]]
[[es:Brisa]]
[[es:Brisa]]
[[et:Briis]]
[[et:Briis]]
Riadok 27: Riadok 28:
[[it:Brezza]]
[[it:Brezza]]
[[ja:海陸風]]
[[ja:海陸風]]
[[lv:Brīze]]
[[nl:Zeewind]]
[[nl:Zeewind]]
[[nn:Solgangsbris]]
[[nn:Solgangsbris]]

Verzia z 08:05, 1. september 2009

Morský vánok (bríza) je typ vetra častý pri moriach, oceánoch alebo väčších vodných hladinách. Analogicky sa dá prirovnať k menšiemu monzúnu.

Celá cirkulácia vetra medzi pobrežím a morom je spôsobená vyrovnávaním tlaku, ktorý spôsobuje pohyby vzdušných más.

Morský vánok je bežný hlavne cez deň. Slečné svetlo svieti na vodnú hladinu a na pevninu. Z fyzikálnych vlastností vody vychádza, že má väčšiu tepelnú kapacitu a dlhšie sa zohrieva. Preto sa pevnina zohreje skôr a sála teplo, ktoré zohrieva vzduch nachádzajúci sa nad ňou. Tento zohriaty vzduch stúpa do väčších výšok odkiaľ sa pohybuje smerom nad vodnú hladinu. Nad pevninou vzniká tlaková níž. Vietor nad morom postupne stráca svoju teplotu a preto klesá opäť dole k vodnej hladine. Nad vodnou hladinou tak vzniká tlaková výš. Z dôvodu vyrovnávaniu tlakov tento už ochladený vietor smeruje opäť k pevnine (do tlakovej níže), kde sa zohrieva a cirkulácia sa opakuje.

Tento vietor pociťujeme ako chladnejší vánok, ktorý fúka od mora, oceánu alebo inej väčšej vodnej plochy.

Po západe slnke sa prestáva zohrievať vodná plocha a pevnina a vzniká tzv. pobrežný vánok