Západný Berlín: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: vi:Tây Berlin |
d robot Zmenil: de:Berlin (West); kozmetické zmeny |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
{| |
{| |
||
|- align=center |
|- align=center |
||
| <br />[[ |
| <br />[[Súbor:Germany_after_WWII_Berlin_zones_USA.png|90px]]<br /><small>americký sektor</small> |
||
| <br />[[ |
| <br />[[Súbor:Germany_after_WWII_Berlin_zones_UK.png|90px]]<br /><small>britský sektor</small> |
||
|- align=center |
|- align=center |
||
| colspan =2 | [[ |
| colspan =2 | [[Súbor:Germany_after_WWII_Berlin_zones_F.png|90px]]<br /><small>francúzsky sektor</small> |
||
|} |
|} |
||
|- |
|- |
||
| align=center style="background:#ffffff;" | <br />[[ |
| align=center style="background:#ffffff;" | <br />[[Súbor:Germany_divided_Berlin_West_district_names.png|185px]]<br /> |
||
<small>mestské obvody<br />Západného Berlína</small> |
<small>mestské obvody<br />Západného Berlína</small> |
||
|} |
|} |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
== Hospodárska a finančná situácia == |
== Hospodárska a finančná situácia == |
||
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[ |
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky. |
||
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie: bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne. |
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie: bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne. |
||
Riadok 69: | Riadok 69: | ||
[[cy:Gorllewin Berlin]] |
[[cy:Gorllewin Berlin]] |
||
[[da:Vestberlin]] |
[[da:Vestberlin]] |
||
[[de: |
[[de:Berlin (West)]] |
||
[[el:Δυτικό Βερολίνο]] |
[[el:Δυτικό Βερολίνο]] |
||
[[en:West Berlin]] |
[[en:West Berlin]] |
Verzia z 02:27, 9. november 2009
Západný Berlín | ||||
| ||||
mestské obvody |
Západný Berlín bolo označenie pre západnú časť rozdeleného mesta Berlína, ktoré sa skladalo z troch západných sektorov: amerického, britského a francúzskeho.
Po stavbe berlínskeho múru roku 1961 došlo k faktickému politickému rozdeleniu mesta, ktoré trvalo až do roku 1989; po zlučení oboch nemeckých štátov a oboch častí mesta sa Berlín stal roku 1991 hlavným mestom zjednoteného Nemecka.
Západný Berlín (West-Berlin respektíve West Berlin), je hovorovým, nie úradným pojmom, ktorý sa však najviac vžil. V dôsledku studenej vojny a sporov o prináležitosti západných sektorov mesta viedli k vzniku mnohých názvov a foriem ako napríklad Samostatná politická jednotka Západný Berlín v úradnom žargóne NDR (porovnaj aj Poznámky k terminológii).
Aministratívne delenie
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov):
- americký sektor: Kreuzberg, Neukölln, Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf
- britský sektor: Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau
- francúzsky sektor: Reinickendorf, Wedding
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy (z roku 1998) k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov (s platnosťou od 1. januára 2001), pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych exkláv a enkláv. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s rozlohou 113 ha).
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom a v 1988 boli územnými dohodami vymenené posledné územia. Obe strany vyhlásili, že už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu.
Hospodárska a finančná situácia
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala berlínska blokáda a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto Marshallov plán, v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky.
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie: bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne.
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia: každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (Berlinzulage), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti atď.
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku 1983 okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni).
Alternatívne a multikultúrne mesto
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov.
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (Freie Universität), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou Benno Ohnesorga (1967) a atentátom na Rudi Dutschkeho (1968), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za nacistickú minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (APO, Außerparlamentarische Opposition) a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známi pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný).
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad Herbert von Karajan. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera Deutsche Oper a ďalší.