Sedem pahorkov Ríma: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+Collis Hortorum |
+podrobnejsie topograficke nazvy, +Septimontium |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Image:7 Hügel Roms.jpg|thumb| |
[[Image:7 Hügel Roms.jpg|thumb|300px|Sedem pahorkov Ríma.]] |
||
'''Sedem pahorkov [[Rím]]a''' tvorí srdce mesta na východ od rieky [[Tiber]]. Sú súčasťou [[Staroveký Rím|rímskej]] mytológie, náboženstva a politiky. |
'''Sedem pahorkov [[Rím]]a''', alebo '''Septimontium''' (z lat. ''septem'' - sedem, ''mons'' - vrch), tvorí srdce mesta na východ od rieky [[Tiber]]. Sú súčasťou [[Staroveký Rím|rímskej]] mytológie, náboženstva a politiky. |
||
Niektoré z pahorkov sú rozdelené na oblasti alebo vyvýšeniny, ktoré tiež majú svoje názvy. |
|||
Názvy siedmich pahorkov Ríma sú: |
|||
# Aventino, lat. ''Collis Aventinus'' |
|||
# Campidoglio, lat. ''Collis Capitolinus'' alebo ''Capitolinus Mons'' |
|||
# Celio, lat. ''Collis Caelius'' |
|||
# Esquilino, lat. ''Collis Esquilinus'', s dvomi výbežkami |
|||
#* ''Oppius Mons'' na juhu |
|||
| ⚫ | |||
#* ''Cispius'' na severe |
|||
* Quirinale, lat. ''Collis Quirinalis'' |
|||
# Palatino, lat. ''Collis Palatinus'', s dvomi vrcholmi |
|||
#* ''Palatium'' |
|||
#* ''Cermalus'' |
|||
# Quirinale, lat. ''Collis Quirinalis'', z juhu na sever sa skladá z vyvýšenín zvaných latinsky |
|||
#* ''Collis Latiaris'' |
|||
#* ''Collis Mucialis'' |
|||
#* ''Collis Salutaris'' |
|||
#* ''Collis Quirinalis'', ktorý dal meno celej sústave |
|||
| ⚫ | |||
Na západnom brehu Tiberu sa nachádzajú nemenej známe pahorky, ktoré sa však nepočítajú medzi sedem pahorkov Ríma: |
Na západnom brehu Tiberu sa nachádzajú nemenej známe pahorky, ktoré sa však nepočítajú medzi sedem pahorkov Ríma: |
||
| Riadok 18: | Riadok 26: | ||
* Pincio, lat. ''Mons Pincius'' zvaný v antike tiež ''Collis Hortorum'' na sever od Quirinalu |
* Pincio, lat. ''Mons Pincius'' zvaný v antike tiež ''Collis Hortorum'' na sever od Quirinalu |
||
O založení Ríma hovorí legenda o siedmich pahorkoch a siedmich kráľoch ako aj povesť, že Rím založil [[Romulus]] priamo na pahorku Palatinus. |
O založení Ríma hovorí legenda o siedmich pahorkoch a siedmich kráľoch ako aj povesť, že Rím založil [[Romulus]] priamo na pahorku Palatinus. V antickom Ríme sa [[11. december|11. decembra]] slávil sviatok ''Septimontium'', ktorý pripomínal pričlenenie siedmeho pahorka k mestu. |
||
Metafora o ''meste na siedmich pahorkoch'' je častou narážkou na mesto Rím, ale aj na [[Jeruzalem]]. |
Metafora o ''meste na siedmich pahorkoch'' je častou narážkou na mesto Rím, ale aj na [[Jeruzalem]]. |
||
Verzia z 08:27, 13. marec 2006
Sedem pahorkov Ríma, alebo Septimontium (z lat. septem - sedem, mons - vrch), tvorí srdce mesta na východ od rieky Tiber. Sú súčasťou rímskej mytológie, náboženstva a politiky.
Niektoré z pahorkov sú rozdelené na oblasti alebo vyvýšeniny, ktoré tiež majú svoje názvy.
- Aventino, lat. Collis Aventinus
- Campidoglio, lat. Collis Capitolinus alebo Capitolinus Mons
- Celio, lat. Collis Caelius
- Esquilino, lat. Collis Esquilinus, s dvomi výbežkami
- Oppius Mons na juhu
- Cispius na severe
- Palatino, lat. Collis Palatinus, s dvomi vrcholmi
- Palatium
- Cermalus
- Quirinale, lat. Collis Quirinalis, z juhu na sever sa skladá z vyvýšenín zvaných latinsky
- Collis Latiaris
- Collis Mucialis
- Collis Salutaris
- Collis Quirinalis, ktorý dal meno celej sústave
- Viminale, lat. Collis Viminalis
Na západnom brehu Tiberu sa nachádzajú nemenej známe pahorky, ktoré sa však nepočítajú medzi sedem pahorkov Ríma:
- Vaticano, lat. Collis Vaticanus alebo Vaticanus Mons
- Gianicolo, lat. Ianiculum alebo Janiculus Mons
Nepočíta sa medzi ne ani
- Pincio, lat. Mons Pincius zvaný v antike tiež Collis Hortorum na sever od Quirinalu
O založení Ríma hovorí legenda o siedmich pahorkoch a siedmich kráľoch ako aj povesť, že Rím založil Romulus priamo na pahorku Palatinus. V antickom Ríme sa 11. decembra slávil sviatok Septimontium, ktorý pripomínal pričlenenie siedmeho pahorka k mestu.
Metafora o meste na siedmich pahorkoch je častou narážkou na mesto Rím, ale aj na Jeruzalem.