Eggenbergovci: Rozdiel medzi revíziami
preklepy |
d fix. |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Najvýznamnejším Eggenbergom je [[Johann Ulrich von Eggenberg]] (1568 – 1634). V roku 1621 získal od cisára [[Prachatice]], o rok neskôr zámok Český Krumlov, a Netolice, v roku 1623 kúpil hrad [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]] a zámok [[Orlík (zámok)|Orlík]] a v roku 1630 získal [[Vimperk]]. Po predčasnej smrti jeho syna Johanna Antona I. sa panstvo znova rozdelilo. Panstvo v [[Čechy|Čechách]] dostal Johann Christian I. (1641 - 1710) a [[Rakúsko|Rakúske]] panstvo Jan Seifried. Po smrti Johanna Christiana I. dostal české panstvá jeho brat. Syn Johanna Seyfrieda, Johann Anton II. zomrel v roku 1716 a o rok neskôr zomrel na zápal slepého čreva aj Johann Christian II., syn Johanna Antona. V roku 1774 po smrti Márie Eleonory z Eggenbergu rod zanikol a majetok prešiel hlavne do rúk [[Schwarzenbergovci|Schwarzenbergovcov]]. |
Najvýznamnejším Eggenbergom je [[Johann Ulrich von Eggenberg]] (1568 – 1634). V roku 1621 získal od cisára [[Prachatice]], o rok neskôr zámok Český Krumlov, a Netolice, v roku 1623 kúpil hrad [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]] a zámok [[Orlík (zámok)|Orlík]] a v roku 1630 získal [[Vimperk]]. Po predčasnej smrti jeho syna Johanna Antona I. sa panstvo znova rozdelilo. Panstvo v [[Čechy|Čechách]] dostal Johann Christian I. (1641 - 1710) a [[Rakúsko|Rakúske]] panstvo Jan Seifried. Po smrti Johanna Christiana I. dostal české panstvá jeho brat. Syn Johanna Seyfrieda, Johann Anton II. zomrel v roku 1716 a o rok neskôr zomrel na zápal slepého čreva aj Johann Christian II., syn Johanna Antona. V roku 1774 po smrti Márie Eleonory z Eggenbergu rod zanikol a majetok prešiel hlavne do rúk [[Schwarzenbergovci|Schwarzenbergovcov]]. |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
Riadok 31: | Riadok 30: | ||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
{{Preklad|cs|Eggenbergové}} |
{{Preklad|cs|Eggenbergové|6158827}} |
||
[[Kategória:Šľachtické rody v Česku]] |
[[Kategória:Šľachtické rody v Česku]] |
Verzia z 09:15, 26. január 2011
Eggenbergovci boli rakúsky šľachtický rod. Pôvodne to boli kupci v Radkesburgu (dnešný Ehrenhausen), neskôr zbohatli a stali sa dôverníkmi cisára.
Prvým známym členom rodiny je Ulrich Eggenberger, ktorý bol od roku 1432 mestským sudcom v Grazi. V roku 1448 zomrel. Jeho majetok bol rozdelený medzi dvoch synov, Ján založil líniu Ehrenhausen a Baltazár hlavnú líniu v Grazi. Baltazár viedol výnosný obchod a Eggenbergovci sa stali jedným z najbohatších rodov v Grazi. Naopak, Ruprecht z Eggenbergu z druhej línie bol vo vojsku a preslávila ho úspešná výprava proti Turkom.
Najvýznamnejším Eggenbergom je Johann Ulrich von Eggenberg (1568 – 1634). V roku 1621 získal od cisára Prachatice, o rok neskôr zámok Český Krumlov, a Netolice, v roku 1623 kúpil hrad Zvíkov a zámok Orlík a v roku 1630 získal Vimperk. Po predčasnej smrti jeho syna Johanna Antona I. sa panstvo znova rozdelilo. Panstvo v Čechách dostal Johann Christian I. (1641 - 1710) a Rakúske panstvo Jan Seifried. Po smrti Johanna Christiana I. dostal české panstvá jeho brat. Syn Johanna Seyfrieda, Johann Anton II. zomrel v roku 1716 a o rok neskôr zomrel na zápal slepého čreva aj Johann Christian II., syn Johanna Antona. V roku 1774 po smrti Márie Eleonory z Eggenbergu rod zanikol a majetok prešiel hlavne do rúk Schwarzenbergovcov.
Literatúra
- ŽUPANIČ, Jan; STELLNER, František; FIALA, Michal. Encyklopedie knížecích rodů zemí Koruny české. Praha : Aleš Skřivan ml., 2001. ISBN 80-86493-00-8. S. 340.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eggenbergové na českej Wikipédii.