Iliada: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: be:Іліяда
KamikazeBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Zmenil: tr:İlyada
Riadok 113: Riadok 113:
[[th:อีเลียด]]
[[th:อีเลียด]]
[[tl:Iliada]]
[[tl:Iliada]]
[[tr:İliada]]
[[tr:İlyada]]
[[uk:Іліада]]
[[uk:Іліада]]
[[vi:Iliad]]
[[vi:Iliad]]

Verzia z 14:06, 9. marec 2011

Iliada alebo Ilias (starogr. Ἰλιάς [Ílias], 2. pád Ἰλιάδος [Íliados]) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi. Homérovym druhým veľkým eposom je Odysea.

Prepokladá sa, že Iliada bola napísaná niekedy v rozpätí rokov 800 – 750 pred Kr. Obsahuje 15 696 hexametrových veršov (veršov, ktoré sa skladajú spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov.

Achilles a Patroklos, 6. stor. pred Kr.

Obsah

V 24 spevoch sa opisuje priebeh trójskej vojny - dobývanie maloázijského mesta Trója (gréckeho Ília, 1. pád Ílion). Z desaťročného obliehania však v 16 000 veršoch zachytil len krátky úsek celej vojnovej histórie , na ktorej počiatku bola odvetná výprava za únos krásnej Heleny, manželky spartského kráľa Meneláa. Pretože autor predpokladal všeobecnú znalosť povesti, zmienil sa o nej len zbežne a do popredia sa dostala epizóda o nedorozumení v gréckom tábore. Bohovia, ktorí boli raz na jednej, raz na druhej strane znepriatelených bojovníkov, dej ešte komplikovali.

V prvom speve dochádza k sporu medzi Agamemnonom, vrchným veliteľom gréckych vojsk, a najudatnejším bojovníkom Achillom, pretože mu Agamemnón zobral jeho vojnovú korisť, krásnu zajatkyňu Bríseovnu. Boje pred Trójou pokračujú, ale Achilles sa ich nezúčastní. Hrdý Achilles trvá na svojom rozhodnutí a privolí len na to, aby si jeho priateľ Patroklos obliekol jeho zbroj a išiel namiesto neho pozdvihnúť morálku Grékom. Trójania získavajú postupne v boji prevahu a zastaví ich až Patroklos. Keď ho však trójsky bojovník Hektór zabije, pretože si myslí, že je to sám Achilles, Achilles – zasiahnutý strašnou správou i výčitkami svedomia – sa rozhodne pomstiť priateľa. Zaženie trójske vojská späť do mesta, zabije Hektora a zneuctí jeho telo.

Pohrebom Hektora sa Iliada, odohrávajúca sa iba 51 dní, končí. V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy. V obidvoch Homérových eposoch (Ilias, Odysea) je človek podriadený vôli bohov.

Achillov skon ani lesť, ktorá priviedla Tróju ku skaze, pôvodný text nespracovával. Epizóda s trójskym koňom bola zakomponovaná až do neskorších textov, zaznamenávajúcich doplnky mladších prednášačov, rapsódov, ktorí homérske epopeje obohacovali o novšie príbehy.

Achilles ťahá Hektorovo telo


Externé odkazy

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iliada

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA