Potreba (ekonómia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Response (diskusia | príspevky)
d štylistika
Response (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 9: Riadok 9:
** základné (fyziologické) – ich uspokojenie je nevyhnutný pre samo zachovanie ľudskej existencie, pre zabezpečenie živobytia (statky na ich uspokojenie: [[výživa]], [[vzduch]], [[spánok]], vyhovujúci [[ekosystém]], ...)
** základné (fyziologické) – ich uspokojenie je nevyhnutný pre samo zachovanie ľudskej existencie, pre zabezpečenie živobytia (statky na ich uspokojenie: [[výživa]], [[vzduch]], [[spánok]], vyhovujúci [[ekosystém]], ...)
** vyššie - vznikajú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, v socializačnom procese ([[istota]], [[identita]], [[pochopenie]], [[sebarealizácia]], ...)
** vyššie - vznikajú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, v socializačnom procese ([[istota]], [[identita]], [[pochopenie]], [[sebarealizácia]], ...)
** náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti chuť na to jedlo
** náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti neodolateľnú chuť na to jedlo
** umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať)
** umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať)



Verzia z 15:20, 17. august 2011

Potreba je v psychológii a v ekonómii uvedomený alebo neuvedomený subjektívne pociťovaný nedostatok niečoho, čo je pre organizmus nevyhnutné pre jeho zdravý život. Potreba je odlišná od bežného chcenia, pretože nedostatok prostriedkov na uspokojenie niektorej konkrétnej potreby vedie k viditeľne negatívnym účinkom na zdravý vývoj organizmu.

Podľa Milana Kovačku je potreba spojenie účelu a prostriedku vôľou subjektu. Napríklad na ukojenie hladu (účel) jeme chlieb (prostriedok). Predmet chcený na nejaký účel je statok alebo tovar. Potreby človeka sú na rozdiel od zdrojov, ktoré používame na výrobu statkov, neobmedzené (neohraničené).

Jednotlivci majú rôzne potreby a rôzne predstavy o dosahovaní spokojnosti.

Potreby môžeme členiť:

  • podľa hierarchie (pozri tiež Maslowovu hierarchiu potrieb):
    • základné (fyziologické) – ich uspokojenie je nevyhnutný pre samo zachovanie ľudskej existencie, pre zabezpečenie živobytia (statky na ich uspokojenie: výživa, vzduch, spánok, vyhovujúci ekosystém, ...)
    • vyššie - vznikajú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, v socializačnom procese (istota, identita, pochopenie, sebarealizácia, ...)
    • náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti neodolateľnú chuť na to jedlo
    • umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať)
  • podľa formy uspokojovania:
    • individuálne
    • kolektívne
    • ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti (potreby statkov a služieb, potreby ekonomickej činnosti). Ekonomické potreby je možné uspokojovať spotrebou statkov alebo služieb.
    • neekonomické
  • z hľadiska objektu, ktorého sa týkajú:
    • osobné
    • rodinné
    • miestne
    • národné, štátne

Iné projekty