Potreba (ekonómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok uspokojenia. Iná definícia znie: chcenie prostriedku na nejaký účel.

Podľa Milana Kovačku je potreba spojenie účelu a prostriedku vôľou subjektu. Napríklad na ukojenie hladu (účel) jeme chlieb (prostriedok). Predmet chcený na nejaký účel je statok alebo tovar. Potreby človeka sú na rozdiel od zdrojov, ktoré používame na výrobu statkov, neobmedzené (neohraničené).

Podľa Filitu je ekonomická potreba alebo hospodárska potreba nevyhnutnosť používania určitých konkrétnych predmetov, služieb alebo činností pre zabezpečenie hmotnej stránky života ľudskej spoločnosti. Ekonomická potreba vystupuje v podobe požiadavky takýchto predmetov, služieb alebo činností, alebo snahy o odstránenie ich nedostatku cestou spotreby príslušných materiálnych úžitkových hodnôt, použitia služieb alebo výkonu ekonomických činností. [1]

Jednotlivci majú rôzne potreby a rôzne predstavy o dosahovaní spokojnosti (Ľudská potreba znamená určitý nedostatok, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa o jeho odstránenie, uspokojenie).

Môžeme ich členiť:

  • z vývojového hľadiska/podľa dôležitosti:
    • primárne (základné) – sú vrodené resp. životne nevyhnutné (ich odstránenie je nevyhnutné pre samo zachovanie ľudskej existencie; podľa Maslowovho systému sa sem zaraďujú buď len fyziologické potreby alebo u niektorých autorov aj potreby bezpečia a istoty
    • sekundárne - nie sú vrodené resp. životne nevyhnutné, sú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, vzn. v socializačnom procese
      • sociálne
      • luxusné
      • kultúrne
      • iné
    • terciárne - potreba sebarealizácie podľa Maslowovho systému, často uvádzané ako časť sekundárnych potrieb
  • podľa množstva osôb:
    • individuálne
    • kolektívne (skupinové)
  • podľa ekonomickosti:
    • ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti (potreby statkov a služieb, potreby ekonomickej činnosti). Ekonomické potreby je možné uspokojovať spotrebou statkov alebo služieb.
    • neekonomické
  • z hľadiska objektu, ktorého sa týkajú:
    • osobné
    • rodinné
    • miestne
    • národné, štátne
  • podľa náhodnosti:
    • náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti chuť na to jedlo
    • umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať)


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]