Kilíkia: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „{{Pozri|rovnomennom území spomínanom v Iliade|Kilíkia (Trója)}} '''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; lat. Cili...“ |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol [[Tarsos]]. |
'''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol [[Tarsos]]. |
||
V antike v Kilíkii žili kmene [[Kilikovia|Kilikov]]. V Kilíkii striedavo vládli domáce |
V antike v Kilíkii žili kmene [[Kilikovia|Kilikov]]. V Kilíkii striedavo vládli domáce kniežatá, [[Chetiti]] (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. |
||
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. [[Malé Arménsko]]) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili [[Mameluci]]. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka. |
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. [[Malé Arménsko]]) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili [[Mameluci]]. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka. |
||
Verzia z 11:03, 31. marec 2012
O rovnomennom území spomínanom v Iliade pozri Kilíkia (Trója).Kilíkia (iné názvy: Kilikia, Cilícia, Cilicia, zriedkavejšie Kylikia; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol Tarsos.
V antike v Kilíkii žili kmene Kilikov. V Kilíkii striedavo vládli domáce kniežatá, Chetiti (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím.
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. Malé Arménsko) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili Mameluci. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka.