Kaplnka: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sh:Kapela |
d robot Pridal: be-x-old:Капліца, fa:نمازخانه |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
[[ast:Capiella]] |
[[ast:Capiella]] |
||
[[be-x-old:Капліца]] |
|||
[[bg:Параклис]] |
[[bg:Параклис]] |
||
[[br:Chapel]] |
[[br:Chapel]] |
||
Riadok 30: | Riadok 31: | ||
[[et:Kabel]] |
[[et:Kabel]] |
||
[[eu:Kapera]] |
[[eu:Kapera]] |
||
[[fa:نمازخانه]] |
|||
[[fi:Kappeli]] |
[[fi:Kappeli]] |
||
[[fr:Chapelle]] |
[[fr:Chapelle]] |
Verzia z 17:22, 6. apríl 2012
Kaplnka (z lat. cappa, t. j. plášť, cupella, t. j. malý hrob) je označenie pre menšie súkromné i verejné bohoslužobné miestnosti, v ktorých sa neprechováva eucharistia alebo iba so zvláštnym povolením.
Pôvodne tento pojem označoval časť franského kráľovského paláca v Paríži, kde sa uchovával a uctieval mníšsky šat sv. Martina z Tours.
Kaplnky boli od raného stredoveku súčasťou palácov, hradov a iných sídiel, neskôr i radnice a menších domov (napr. Kaplnka sv. Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave). Od obdobia gotiky vznikali kaplnky ako súčasti chrámových stavieb okolo chóru alebo pri bočných lodiach, často i zo súkromných donácií (napr. kaplnka Zápoľských v Spišskom Štvrtku a v Spišskej Kapitule).
Ako menšie samostatne stojace kresťanské kultové stavby sa rozšírili najmä v renesancii a baroku napr. ako zázračné, pútnické (súbor kaplniek v Marianke pri Bratislave), ako krstiteľnice (samostatné alebo pričlenené k chrámovému priestoru), pohrebné (postavené na cintorínoch; napr. neogotická kaplnka Laury Henckelovej na cintoríne v Rusovciach), náhrobné (slúžiace ako náhrobok rodu alebo cirkevných hodnostárov).
Osobitným typom sú dvojité kaplnky s dvoma podlahami, časté v palácoch a hradoch v celom stredoveku i ako karnery na cintorínoch (napr. Kaplnka Sv. Michala v areáli Starého zámku v Banskej Štiavnici).