Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: bg:Дисперсна система, be:Калоідная хімія |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Milk.jpg|thumb|vpravo|Príklad koloidu - mlieko]] |
[[Súbor:Milk.jpg|thumb|vpravo|Príklad koloidu - mlieko]] |
||
'''Koloidy''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) môže byť buď označenie pre častice veľkosti medzi 1 nanometrom až 1 mikrometrom (nazývané aj '''koloidné častice'''), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva '''koloidná disperzia''' alebo '''koloidný roztok''' alebo '''koloidná sústava'''), alebo označenie pre celú koloidnú disperziu. Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidy sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). <ref>http://discovery.kcpc.usyd.edu.au//glossary-all.html, http://www.diracdelta.co.uk/science/source/c/o/colloid/source.html, http://glossary.periodni.com/glossary.php?en=colloid, http://www.nano.org.uk/nano/glossary#c</ref> |
|||
'''Koloid''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) je mikro[[heterogénnosť|heterogénna]] zmes dvoch [[látka (chémia)|látok]], z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom [[skupenstvo|skupenstve]]. |
|||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 [[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na správanie sa [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc. [[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]]. |
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 [[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na správanie sa [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc. [[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]]. |
||
==Referencie == |
|||
{{referencie}} |
|||
{{Chemický výhonok}} |
{{Chemický výhonok}} |
||
Verzia z 20:55, 2. máj 2012
Koloidy (gr. κόλλα kolla, lepidlo) môže byť buď označenie pre častice veľkosti medzi 1 nanometrom až 1 mikrometrom (nazývané aj koloidné častice), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva koloidná disperzia alebo koloidný roztok alebo koloidná sústava), alebo označenie pre celú koloidnú disperziu. Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidy sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). [1]
Charakteristika
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.
Referencie
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |