Zapaľovacia sviečka: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2) (robot Zmenil: eu:Bujia |
d r2.7.2) (robot Pridal: jv:Busi |
||
Riadok 39: | Riadok 39: | ||
[[it:Candela di accensione]] |
[[it:Candela di accensione]] |
||
[[ja:点火プラグ]] |
[[ja:点火プラグ]] |
||
[[jv:Busi]] |
|||
[[ms:Palam pencucuh]] |
[[ms:Palam pencucuh]] |
||
[[my:စပါ့ခ် ပလပ်ဂ်]] |
[[my:စပါ့ခ် ပလပ်ဂ်]] |
Verzia z 08:57, 6. september 2012
Zapaľovacia sviečka je nevyhnutná súčiastka zážihového motora; je to elektrické zariadenie, ktoré je v hlave každého valca niektorých spaľovacích motorov a zapaľuje stlačené palivá ako aerosól, benzín, etanol a skvapalnený ropný plyn pomocou elektrickej iskry. Zapaľuje stlačenú zmes paliva so vzduchom vo valci a tým inicializuje reťazovú reakciu spaľovania zmesi po ktorej nastáva expanzia plynov čo uvádza piest do pohybu. Zapaľovaciu sviečku tvorí stredná a vonkajšia elektróda upravená tak, aby mohla byť vložená do pracovného priestoru zážihového motora.[1] Strednú elektródu obklopuje izolátor, ktorého spodná časť je zalisovaná do oceľového plášťa sviečky, ktorý je opatrený závitom na zaskrutkovanie sviečky do hlavy valca a vo svojej spodnej časti je vytvarovaný do vonkajšej elektródy.
História
Prvé patenty na zapaľovacie sviečky podali Nikola Tesla (1898),[2] Frederick Richard Simms (1898) a Robert Bosch (1898), ako vynálezca je uvádzaný Karl Benz. Masové použitie zapaľovacej sviečky umožnil až vynález zapaľovania pomocou magnetu, ktorého bola sviečka súčasťou, a ktorý vymyslel Boschov inžinier Gottlob Honold v roku 1902.
Referencie
- ↑ Malá československá encyklopedie. VI. svazek Š - Ž. 1. vyd. Praha: Encyklopedický institut ČSAV 1987. str. 927. bez ISBN
- ↑ Patent 609250