Hermopoliské Osmoro: Rozdiel medzi revíziami
Doplnenie po presune |
d Ešte interpunkcia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hermopolitská ogdoáda''' alebo skrátene '''Ogdoáda''' (zo {{grc|ογδοάδα|„osmoro“, „osmica“|/ogdoada/}}) je grécke označenie skupiny ôsmych prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v [[Chmúnev]]e ({{grc||Hermopolis}}). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“. |
'''Hermopolitská ogdoáda''' alebo skrátene '''Ogdoáda''' (zo {{grc|ογδοάδα|„osmoro“, „osmica“|/ogdoada/}}) je grécke označenie skupiny ôsmych prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v [[Chmúnev]]e ({{grc||Hermopolis}}). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“. |
||
Ogdoáda pozostávala zo štyroch božských párov, z ktorých každý predstavoval jeden zo základných živlov stvorenia. Bohyne boli zobrazované v podobe hadov, bohovia v podobe žiab. |
|||
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1.5em auto; border:solid 1px silver; border-collapse:collapse; line-height:1em; font-size:12px; width:25%" |
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1.5em auto; border:solid 1px silver; border-collapse:collapse; line-height:1em; font-size:12px; width:25%" |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
Podľa Chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si [[Big bang]]u, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským [[Enneada|'''benbenom''']] alebo memfidským [[Ptah|'''Tatenenom''']]. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmici opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu. |
Podľa Chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si [[Big bang]]u, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským [[Enneada|'''benbenom''']] alebo memfidským [[Ptah|'''Tatenenom''']]. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmici opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu. |
||
== |
== Ogdoáda a kozmické vajce == |
||
Jedna z verzii chmunevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho [[Amon]]a, slnečný vták [[Bennu]] alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh [[Thovt]] (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe [[Ibis posvätný|ibisa]]. |
Jedna z verzii chmunevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho [[Amon]]a, slnečný vták [[Bennu]] alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh [[Thovt]] (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe [[Ibis posvätný|ibisa]]. |
||
== |
== Ogdoáda a kozmický lekno == |
||
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval [[Atum]] (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko [[Cheprér]]a, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je [[Ré]] ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum. |
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval [[Atum]] (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko [[Cheprér]]a, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je [[Ré]] ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum. |
||
Verzia z 12:46, 28. október 2012
Hermopolitská ogdoáda alebo skrátene Ogdoáda (zo starogr. ογδοάδα /ogdoada/ – „osmoro“, „osmica“) je grécke označenie skupiny ôsmych prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v Chmúneve (starogr. Hermopolis). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“.
Ogdoáda pozostávala zo štyroch božských párov, z ktorých každý predstavoval jeden zo základných živlov stvorenia. Bohyne boli zobrazované v podobe hadov, bohovia v podobe žiab.
živel | boh | bohyňa |
---|---|---|
prvotné vody | Nun | Naunet |
sila záplav | Heh | Hauhet |
tma | Kek | Kauket |
energia vzduchu | Amon | Amaunet |
Podľa Chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si Big bangu, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským benbenom alebo memfidským Tatenenom. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmici opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu.
Ogdoáda a kozmické vajce
Jedna z verzii chmunevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho Amona, slnečný vták Bennu alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh Thovt (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe ibisa.
Ogdoáda a kozmický lekno
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval Atum (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko Chepréra, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je Ré ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum.
Zdroje
- Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.