Metamorfóza (geológia): Rozdiel medzi revíziami
d drobné |
d rekat. |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Stupeň premeny hornín sa líši, niekedy sa metamorfované horniny podobajú pôvodne vyvretým a sedimentárnym horninám, pri silnejšej premene sa ich pôvodné znaky celkom strácajú. Horniny sa pri metamorfóze prispôsobujú novým fyzikálno-chemickým ppdomienkam, odlišným od tých, ktoré jestvovali pri ich vzniku. Ich celkové chemické zloženie sa nemení, alebo sa viac menej výrazne zmení. V oboch prípadoch sa tvoria nové [[nerast]]y, ktoré nahrádzajú pôvodné. |
Stupeň premeny hornín sa líši, niekedy sa metamorfované horniny podobajú pôvodne vyvretým a sedimentárnym horninám, pri silnejšej premene sa ich pôvodné znaky celkom strácajú. Horniny sa pri metamorfóze prispôsobujú novým fyzikálno-chemickým ppdomienkam, odlišným od tých, ktoré jestvovali pri ich vzniku. Ich celkové chemické zloženie sa nemení, alebo sa viac menej výrazne zmení. V oboch prípadoch sa tvoria nové [[nerast]]y, ktoré nahrádzajú pôvodné. |
||
Metamorfóza nastáva v obmedzených rozmeroch na styku s prehriatymi vyvretými horninami (kontaktná metamorfóza) alebo na veľkých areáloch vo väčšej hĺbke (regionálna metamorfóza). Spätná metamorfóza sa označuje ako diaftoréza. V minulosti sa myslelo, že metamorfóza prebieha len vo veľkých hĺbkach ([[katazóna]]). Epizonálna metamorfóza však môže nastať už v hĺbke 1,5 |
Metamorfóza nastáva v obmedzených rozmeroch na styku s prehriatymi vyvretými horninami (kontaktná metamorfóza) alebo na veľkých areáloch vo väčšej hĺbke (regionálna metamorfóza). Spätná metamorfóza sa označuje ako diaftoréza. V minulosti sa myslelo, že metamorfóza prebieha len vo veľkých hĺbkach ([[katazóna]]). Epizonálna metamorfóza však môže nastať už v hĺbke 1,5 km ([[epizóna]]) a intenzívna metamorfóza, pri ktorej vznikajú amfibolity, prebieha do hĺbky asi 2,5 km. Pôvodne sa za stredný hĺbkový stupeň metamorfózy pokladala [[mezozóna]] |
||
Metamorfózu z hľadiska intenzity teda môžeme rozdeliť na: |
Metamorfózu z hľadiska intenzity teda môžeme rozdeliť na: |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
# metasomatóza |
# metasomatóza |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Geofyzika|Metamorfoza]] |
||
[[Kategória:Geochémia|Metamorfoza]] |
Verzia z 13:59, 27. august 2006
Metamorfóza alebo metamorfizmus alebo premena hornín je endogénny proces, pri ktorom sa menia fyzikálne a chemické vlastnosti horniny, najmä účinkami tlaku a teploty, chemickej aktivity cirkulujúcich roztokov a iných činiteľov v hlbších častiach zemskej kôry, pod zónou, v ktorej nastáva zvetrávanie a spevňovanie hornín.
Stupeň premeny hornín sa líši, niekedy sa metamorfované horniny podobajú pôvodne vyvretým a sedimentárnym horninám, pri silnejšej premene sa ich pôvodné znaky celkom strácajú. Horniny sa pri metamorfóze prispôsobujú novým fyzikálno-chemickým ppdomienkam, odlišným od tých, ktoré jestvovali pri ich vzniku. Ich celkové chemické zloženie sa nemení, alebo sa viac menej výrazne zmení. V oboch prípadoch sa tvoria nové nerasty, ktoré nahrádzajú pôvodné.
Metamorfóza nastáva v obmedzených rozmeroch na styku s prehriatymi vyvretými horninami (kontaktná metamorfóza) alebo na veľkých areáloch vo väčšej hĺbke (regionálna metamorfóza). Spätná metamorfóza sa označuje ako diaftoréza. V minulosti sa myslelo, že metamorfóza prebieha len vo veľkých hĺbkach (katazóna). Epizonálna metamorfóza však môže nastať už v hĺbke 1,5 km (epizóna) a intenzívna metamorfóza, pri ktorej vznikajú amfibolity, prebieha do hĺbky asi 2,5 km. Pôvodne sa za stredný hĺbkový stupeň metamorfózy pokladala mezozóna
Metamorfózu z hľadiska intenzity teda môžeme rozdeliť na:
- katazonálna - najsilnejšia, vznikajú pri nej ruly
- mezozonálna - stredná, vznikajú pri nej svory
- epizonálna - najslabšia, vznikajú pri nej fylity
A metamorfózu z hľadisk priebehu možno rozdeliť na:
- kontaktná
- regionálna
- hydrotermálna
- metasomatóza