Krajinná sféra: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:Q8535454) |
|||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
== Hranice krajinnej sféry == |
== Hranice krajinnej sféry == |
||
Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do [[ozonosféry]] v dolnej časti [[stratosféry]] (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako [[tropopauzu]] (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).<ref>Seko, L. a kol. Geografia pre 4. ročník gymnázií. SPN. Bratislava. 2006, 4. vydanie. str. 12</ref> |
|||
Hornou hranicou krajinnej sféry je tzv. [[ozonosféra]] v dolnej časti [[Stratosféra|stratosféry]] (12 – {{km|13|m}} nad zemským povrchom). |
|||
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť [[Mohorovičićova diskontinuita|Mohorovičičova plocha diskontinuity]] ({{km|35|m}} pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku {{km|5|m}}. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe. |
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť [[Mohorovičićova diskontinuita|Mohorovičičova plocha diskontinuity]] ({{km|35|m}} pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku {{km|5|m}}. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe. |
||
Verzia z 18:01, 3. jún 2013
Krajinná sféra predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania geografie. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry – litosféra, atmosféra, biosféra, hydrosféra a pedosféra (niektorí vedci sem zaraďujú aj kryosféru), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje človek s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je geotop, viacero geotopov tvorí chóru, tie tvoria región a regióny tvoria kontinent. Dokonalým výrezom krajinnej sféry je krajina. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.
Hranice krajinnej sféry
Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do ozonosféry v dolnej časti stratosféry (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako tropopauzu (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).[1]
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť Mohorovičičova plocha diskontinuity (35 km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5 km. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.
- ↑ Seko, L. a kol. Geografia pre 4. ročník gymnázií. SPN. Bratislava. 2006, 4. vydanie. str. 12