Mohorovičićova diskontinuita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schematizovaný rez zemským telesom. Moho diskontinuita vyznačená medzi kôrou a vrchným plášťom.

Mohorovičićova diskontinuita (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom.

Je charakteristická náhlou zmenou hustoty z 2,9 na 3,3 kg.dm−3, čím vzniká odrazová plocha pre zemetrasné vlny. Objavil ju v roku 1909 chorvátsky geofyzik Andrija Mohorovičić.

Jej hĺbka je väčšia pod kontinentmi (v Himalájach viac ako 70 km), menšia pod oceánmi (niekedy menej ako 5 km). Najväčšia hrúbka Moho pod Európskym kontinentom je v oblasti Pobaltia, kde sa blíži ku 70 km. V oblasti Slovenska sa pohybuje okolo 30 km.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Grad, M., Tiira, T. a kolektív ESC Working Group, 2009: The Moho depth map of the European Plate. Geophys. J. Int., 176, s. 279–292

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]