Lykos (Téby): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:53, 7. jún 2013

Lykos (starogr. Λύκος – Lykos, latinsky Lycus) je v gréckej mytológii syn boiótskeho kráľa Hyriea a nymfy Klonie,^[1] tébsky kráľ.

V Tébach sa po smrti Labdaka ujal vlády Nykteus,^[2] ktorý mal krásnu dcéru Antiopu, s ktorou sa proti otcovej vôle oženil sikyónsky kráľ Epopeus.^[2] Nykteus s ním preto neúspešne bojoval a na smrteľnej posteli žiadal svojho brata Lyka, aby ho pomstil. Lykos preto usporiadal vojenskú výpravu na Peloponéz, mesto Sikyón zničil a kráľa Epopea zabil.^[2]

Na spiatočnej ceste do Téb porodila Antiopa dvoch synov, Amfióna a Zétha a deti Lykos následne rozkázal pohodiť v lese. Na druhý deň ich však našiel pastier a vzal si ich do výchovy.^[2] Nešťastná Antiopa žila potom dlhé roky bez radosti, utrápená žiaľom za svojimi deťmi. Navyše trpela zlým zaobchádzaním od Lykovej žiarlivej manželky Dirky.^[3] Tá nakladala na ňu množstvo práce, bila ju a trýznila a nakoniec ju uvrhla do väzenia.^[3] Najvyšší boh Zeus sa však nad Antiopou zľutoval a otvoril jej dvere väzenia a ona utiekla. Pri úteku sa možno z náhody, či božej vôle dostala ku kolibe, kde býval pastier s jej synmi.^[3]

Avšak v tom okamihu sa zjavila aj Dirka, ktorá ju vypátrala a oklamala jej synov, že ich matka je utečenou otrokyňou a nabádala ich k hroznému zločinu: aby ju priviazali k divokému býkovi a nechali ju ním usmrtiť. Ale na poslednú chvíľu pastier prezradil chlapcom, že je to ich vlastná matka, ktorá sa mu už zjavila vo sne. Amfión a Zéthos si uvedomili čo mohli spôsobiť a svoju zlosť obrátili proti Dirke a urobili s ňou to, čo im sama poradila.^[3] Divoký býk ju potom usmrtil a z jej krvi vytryskol zo zeme prameň, ktorý dostal po nej meno Dirke.^[3]

Antiopa a jej synovia sa vrátili do Téb. Po dohode s bohom Hermom upustili od potrestania kráľa Lyka a darovali mu život, ale z mesta ho vyhnali. (Alebo ho zbavili vlády a zabili ho, ako to líči iná verzia príbehu.) Potom sa ujali vlády a dali sa do zveľaďovania mesta a hradieb mestského opevnenia.^[2]

Referencie

↑ Apollodoros, Kronika, 3,10,1.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Apollodoros, Kronika, 3,5,5.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Hyginus, Fabulae 7.

Zdroje

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038 Chybné ISBN. (slovenský jazyk)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lykos na českej Wikipédii.

[1] Apollodoros, Kronika, 3,10,1.

[Apollodoros-2] Apollodoros, Kronika, 3,5,5.

[Hyginus-3] Hyginus, Fabulae 7.

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Lykos''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Λύκος  – Lykos</span>, [[latinčina|latinsky]] ''Lycus'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn [[Boiótia|boiótskeho]] kráľa [[Hyrieus|Hyriea]] a nymfy [[Klonia|Klonie]],<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 3,10,1.</ref> [[Téby (Bojócia)|tébsky]] kráľ.
-V [[Téby (Bojócia)|Tébach]] sa po smrti [[Labdakos|Labdaka]] ujal vlády [[Nykteus]],<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 3,5,5.</ref> ktorý mal krásnu dcéru [[Antiopé (dcéra Nyktea)|Antiopu]], s ktorou sa proti otcovej vôle oženil sikyónsky kráľ [[Epopeus (Sikyón)|Epopeus]].<ref name="Apollodoros"/> Nykteus s ním preto neúspešne bojoval a na smrteľnej posteli žiadal svojho brata Lyka, aby ho pomstil. Lykos preto usporiadal vojenskú výpravu na [[Peloponéz]], mesto [[Sikyón]] zničil a kráľa Epopea zabil.<ref name="Apollodoros"/>
+V [[Téby (Bojócia)|Tébach]] sa po smrti [[Labdakos|Labdaka]] ujal vlády [[Nykteus]],<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 3,5,5.</ref> ktorý mal krásnu dcéru [[Antiopé (dcéra Nyktea)|Antiopu]], s ktorou sa proti otcovej vôle oženil sikyónsky kráľ [[Epopeus (Sikyón)|Epopeus]].<ref name="Apollodoros"/> Nykteus s ním preto neúspešne bojoval a na smrteľnej posteli žiadal svojho brata Lyka, aby ho pomstil. Lykos preto usporiadal vojenskú výpravu na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]], mesto [[Sikyón (mesto)|Sikyón]] zničil a kráľa Epopea zabil.<ref name="Apollodoros"/>
-Na spiatočnej ceste do Téb porodila Antiopa dvoch synov, [[Amfión]]a a [[Zéthos|Zétha]] a deti Lykos následne rozkázal pohodiť v lese. Na druhý deň ich však našiel pastier a vzal si ich do výchovy.<ref name="Apollodoros"/> Nešťastná Antiopa žila potom dlhé roky bez radosti, utrápená  žiaľom za svojimi deťmi. Navyše trpela zlým zaobchádzaním od Lykovej žiarlivej manželky [[Dirké|Dirky]].<ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus|Hyginus]], ''Fabulae'' 7.</ref> Tá nakladala na ňu množstvo práce, bila ju a trýznila a nakoniec ju uvrhla do väzenia.<ref name="Hyginus"/> Najvyšší boh [[Zeus]] sa však nad Antiopou zľutoval a otvoril jej dvere väzenia a ona utiekla. Pri úteku sa možno z náhody, či božej vôle dostala ku kolibe, kde býval pastier s jej synmi.<ref name="Hyginus"/>
+Na spiatočnej ceste do Téb porodila Antiopa dvoch synov, [[Amfión (mytológia)|Amfióna]] a [[Zéthos|Zétha]] a deti Lykos následne rozkázal pohodiť v lese. Na druhý deň ich však našiel pastier a vzal si ich do výchovy.<ref name="Apollodoros"/> Nešťastná Antiopa žila potom dlhé roky bez radosti, utrápená  žiaľom za svojimi deťmi. Navyše trpela zlým zaobchádzaním od Lykovej žiarlivej manželky [[Dirké|Dirky]].<ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus|Hyginus]], ''Fabulae'' 7.</ref> Tá nakladala na ňu množstvo práce, bila ju a trýznila a nakoniec ju uvrhla do väzenia.<ref name="Hyginus"/> Najvyšší boh [[Zeus]] sa však nad Antiopou zľutoval a otvoril jej dvere väzenia a ona utiekla. Pri úteku sa možno z náhody, či božej vôle dostala ku kolibe, kde býval pastier s jej synmi.<ref name="Hyginus"/>
 Avšak v tom okamihu sa zjavila aj Dirka, ktorá ju vypátrala a oklamala jej synov, že ich matka je utečenou otrokyňou a nabádala ich k hroznému zločinu: aby ju priviazali k divokému býkovi a nechali ju ním usmrtiť. Ale na poslednú chvíľu pastier prezradil chlapcom, že je to ich vlastná matka, ktorá sa mu už zjavila vo sne. Amfión a Zéthos si uvedomili čo mohli spôsobiť a svoju zlosť obrátili proti [[Dirké|Dirke]] a urobili s ňou to, čo im sama poradila.<ref name="Hyginus"/> Divoký býk ju potom usmrtil a z jej krvi vytryskol zo zeme prameň, ktorý dostal po nej meno Dirke.<ref name="Hyginus"/>