Zéthos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zéthos a Amfión, Julius Troschel 1840/50, Neue Pinakothek, Mníchov

Zéthos (starogr. Ζήθος – Zéthos, lat. Zethus) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Antiopy, dcéry tébskeho kráľa Nyktea.

Antiopa bola taká krásna, že upútala pozornosť najvyššieho boha Dia a z tohto mileneckého vzťahu sa narodili bratia Amfión a Zéthos. Zo strachu pred svojím manželom pohodila dvojčatá v lese (podľa iných prameňov ich však v lese nechal Antiopin strýko Lykos na nátlak svojej manželky Dirké). V lese potom deti našiel pastier, vzal ich k sebe, vychoval ich a dal im aj vzdelanie. Po rokoch vyrástli na urastených mládencov. Hoci boli dvojičkami, mali rozdielne povahy: Amfión bol jemný a mierny, miloval hudbu, zatiaľ čo Zéthos bol silák, miloval lov a zápas. Napriek tomu žili spokojne spolu a netušili nič o svojom pôvode.

Po smrti kráľa Nyktea nastúpil na tébsky trón jeho brat Lykos. Jeho manželka Dirké Antiopu nenávidela a tak jej pripravovala tie najhoršie ústrky a útrapy a nakoniec ju uvrhla do väzenia. Po dlhej dobe jej však Zeus dopomohol k úteku do hôr.

Možno to bola náhoda, možno božská vôľa, Antiopa sa v horách dostala ku kolibe, kde býval pastier s jej synmi. Než si mohli všetko vysvetliť, objavila sa náhle Dirké, v ktorej vzplanula stará nenávisť a vyhlásila, že Antiopa je utečená otrokyňa a prikázala bratom, aby ju chytili, priviazali k rohom býka a nechali ju býkom usmrtiť. Bratia najprv nechceli, ale nakoniec museli kráľovský rozkaz poslúchnuť. V poslednej chvíli však prehovoril pastier, povedal, že je to ich matka. Bratia v hneve, že mali spáchať taký krutý zločin Dirké potrestali rovnakým spôsobom, akým mala byť potrestaná ich matka – divoký býk ju potom doráňal k smrti.

Antiopa a jej synovia sa vrátili do Téb. Po rozhovore s bohom Hermom upustili od potrestania kráľa Lyka, život mu darovali, ale z mesta ho vyhnali. (Tiež je možné, že ho zbavili vlády a zabili ho, ako to líči iná verzia príbehu.)

Spoločne sa potom ujali vlády a dali sa do zveľaďovania mesta a do výstavby mestských hradieb. Obaja bratia sa príkladne zapojili do práce, každý podľa svojich schopností. Silák Zéthos nosil ťažké balvany, ktorými údajne nepohli ani Titani, a z nich budoval vskutku nedobytné hradby. Naopak Amfión, ktorý neoplýval fyzickou silou, využil svoje umenie. Tak nádherne hral na svoju zlatú lýru, dar boha Apolóna, že kamene poslušne vstávali a ukladali sa na svoje miesta do hradieb. Sláva a obľúbenosť oboch bratov sa napokon rozšírila ďaleko za hranice mesta.

Obaja bratia mali podobný osud v tom, že ich manželky stihlo veľké nešťastie.

Zéthovou manželkou bola Aédón, ktorej neskrotná závisť ju v šialenej zaslepenosti priviedla až k zabitiu syna Ityla. Keď potom srdcervúco nariekala, Zeus ju premenil na slávika a ona svojho syna oplakáva každú jar a žalostne ho volá.

Amfión si vzal za manželku Niobu, dcéru sipylského kráľa Tantala. Mali spolu sedem synov a sedem dcér, ale všetkých im ich zahubili boh Apollón a bohyňa Artemis za to, že sa ich matka rúhala vyvyšovaním sa nad samotnú bohyňu. Niobu potrestali tak, že skamenela na sochu, ktorej oči stále ronia slzy.

Kráľ Amfión spolu so svojím bratom Zéthom potom napadli Apolonovú svätyňu v Delfách, ale Apolón ich útok odrazil a oboch prepichol svojimi šípmi. (Opäť je tu aj iná verzia, podľa ktorej sa po smrti svojich detí aj manželky Amfión sám prebodol mečom.)

Zdroje[upraviť | upraviť kód]