Hermopoliské Osmoro: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d →Osmoro a kozmický lekno: preklepy |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
Jedna z verzii chmúnevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho [[Amon]]a, slnečný vták [[Bennu]] alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh [[Thovt]] (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe [[Ibis posvätný|ibisa]]. |
Jedna z verzii chmúnevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho [[Amon]]a, slnečný vták [[Bennu]] alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh [[Thovt]] (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe [[Ibis posvätný|ibisa]]. |
||
== Osmoro a |
== Osmoro a kozmické lekno == |
||
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval [[Atum]] (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko [[Cheprér]]a, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je [[Ré]] ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum. |
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval [[Atum]] (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko [[Cheprér]]a, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je [[Ré]] ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum. |
||
Verzia z 09:29, 17. október 2015
(Hermopoliské) Osmoro alebo (Hermopoliská) Ogdoáda alebo (Hermopoliská) Ogdoada (zo starogr. ογδοάδα /ogdoada/ – „osmoro“, „osmica“) je grécke označenie skupiny ôsmich prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v Chmúneve (starogr. Hermopolis). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“.
Osmoro pozostávalo zo štyroch božských párov, z ktorých každý predstavoval jeden zo základných živlov stvorenia. Bohyne boli zobrazované v podobe hadov, bohovia v podobe žiab.
živel | boh | bohyňa |
---|---|---|
prvotné vody | Nun | Naunet |
sila záplav | Heh | Hauhet |
tma | Kek | Kauket |
energia vzduchu | Amon | Amaunet |
Podľa chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si Big bangu, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským benbenom alebo memfidským Tatenenom. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmoru opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu.
Osmoro a kozmické vajce
Jedna z verzii chmúnevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho Amona, slnečný vták Bennu alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh Thovt (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe ibisa.
Osmoro a kozmické lekno
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval Atum (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko Chepréra, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je Ré ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum.
Zdroje
- Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.