Para: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Rios (diskusia | príspevky)
8 259 editací
d odobratá Kategória:Termodynamika; pridaná Kategória:Fázy (termodynamika) pomocou použitia HotCat
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{iné významy}}
{{iné významy}}
[[Obrázok:T-s diagram.svg|náhľad||T-s diagram pre vodu/vodnú paru]]
[[Obrázok:T-s diagram.svg|náhľad||T-s diagram pre vodu/vodnú paru]]
'''Para''' je prechodný stav medzi [[kvapalina|kvapalinou]] (resp. [[pevná látka|pevnou látkou]]) a typickým [[plyn]]om. Je to teda stav nekvapalnej a nepevnej látky, ktorej teplota a/alebo tlak je relatívne blízko jej bodu premeny na kvapalnú alebo pevnú fázu. Detaily definície sa rôznia - pozri nižšie.
'''Para''' je [[plyn]]ná [[fáza (termodynamika)|fáza]] látky, ktorá sa nasýtená nachádza v styku (v [[termodynamická rovnováha|termodynamickej rovnováhe]]) s pevnou alebo kvapalnou fázou tej istej látky, alebo ktorá by sa aspoň (teoreticky) v takomto styku mohla nachádzať. Ide teda o užší pojem ako pojem [[plyn]].


V niektorých textoch sa para (bez ohľadu na detaily jej definície) terminologicky chápe ako podtyp [[plyn]]u, v iných ako opak plynu. Ak sa chápe ako opak plynu, tak sa para a plyn niekedy spolu označujú ako [[vzdušnina|vzdušniny]].

Chápanie pary v bežnom jazyku je odlišné od fyzikálnej definície (teda od definícií preberaných v tomto článku) - pozri [[para (rozlišovacia stránka)]].

==Ukážky definícií ==
*Para je ''plyn v podmienkach blízkych ku skvapalneniu.'' <ref>para. In: Malá encyklopédia chémie: Anorganická chémia. Organická chémia. Biochémia. Farmaceutická chémia. Fyzikálna chémia. Agrochémia. Geochémia. Analytická chémia. Rádiochémia. Jadrová chémia. Plasty. Chemické názvoslovie. Významní chemici / Jaroslav Bína ; Jaroslav Bína, Jaromír Polák, Tibor Hrabovský. 3. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie). S. 81</ref>
*Para je ''plynné skupenstvo látky v blízkosti teploty varu príslušnej kvapaliny.'' <ref>Dampf. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8</ref>
*Para je ''látka v plynnom skupenstve pre teplotách nižších ako [[kritická teplota]].''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 822 | url = | isbn = 80-85584-12-3 | kapitola = | strany = 530| jazyk = }}</ref>
*Para je ''plynná fáza látky pri teplotách nižších, než je kritická teplota (teplota, pri ktorej mizne rozdiel medzi kvapalnou a plynnou fázou); zvyčajne definovaná možnosťou skvapalnenia púhou kompresiou pri konštantnej teplote.''<ref>pára. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Technický slovník naučný 6 | vydanie = 1 | vydavateľ = Encyklopedický dům | miesto = Praha | rok = 2004 | počet strán = 429 | url = | isbn = 80-86044-24-6 | kapitola = | strany = 29| jazyk = }}</ref>
*Para je ''plynu podobná fáza látky pri teplote pod jej kritickým bodom. Paru možno kondenzovať na kvapalinu alebo pevnú látku zvýšením jej tlaku alebo znížením jej teploty.'' <ref>vapour. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Escudier | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Atkins | meno2 = Tony | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = A Dictionary of Mechanical Engineering | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 688 | url = | isbn = 978-0-19-883210-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
*Para je ''plynná fáza látky, ktorá je buď v interakcii so svojou kvapalnou alebo pevnou fázou, alebo sa nachádza v stave, z ktorého sa malou zmenou teploty alebo tlaku dá spôsobiť jej kondenzácia.'' <ref>Dampf. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.</ref>
*Para je ''neviditeľný plyn, ktorý je v priamom styku s pevnou látkou alebo kvapalinou - väčšina látky je kvapalnom alebo pevnom stave, malá časť je plynná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hamburger Abendblatt - Hamburg | odkaz na autora = | titul = Wie unterscheiden sich Dampf und Nebel, Rauch und Qualm? | url = https://www.abendblatt.de/ratgeber/wissen/article107858087/Wie-unterscheiden-sich-Dampf-und-Nebel-Rauch-und-Qualm.html | vydavateľ = abendblatt.de | dátum vydania = 24.09.10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*Para je ''plyn tvoriaci sa v dôsledku uvoľňovania molekúl z látky nachádzajúcej sa v kondenzovanom stave (kvapalina, pevná látka) do voľného objemu''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПАР | url = https://bigenc.ru/physics/text/2706121 | vydavateľ = bigenc.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*Podľa A. N. Gurejeva panuje je v používaní termínov para a plyn neporiadok, preto sú podľa neho ''výrazy plyn a para v terminológii termodynamiky fázových premien voľne zameniteľné''. <ref>par. In: [[Boľšaja sovetskaja enciklopedija]] 2. vydanie</ref>

==Diagram teplota-entropia ==
V diagrame [[teplota]]-[[entropia]] (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky [[sýta para|sýtych pár]] (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod [[kritická teplota|kritickou teplotou]] (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v [[Termodynamika|termodynamike]] považuje za plyn. <ref name=TD> {{citácia knihy | meno = Štefan | priezvisko = Antal | titul = Termodynamika | vydavateľ = Edičné stredisko STU | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 317 | ISBN = 80-227-0495-4 |}}</ref>
V diagrame [[teplota]]-[[entropia]] (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky [[sýta para|sýtych pár]] (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod [[kritická teplota|kritickou teplotou]] (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v [[Termodynamika|termodynamike]] považuje za plyn. <ref name=TD> {{citácia knihy | meno = Štefan | priezvisko = Antal | titul = Termodynamika | vydavateľ = Edičné stredisko STU | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 317 | ISBN = 80-227-0495-4 |}}</ref>


Verzia z 17:37, 13. december 2019

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Para pozri Para (rozlišovacia stránka).
T-s diagram pre vodu/vodnú paru

Para je prechodný stav medzi kvapalinou (resp. pevnou látkou) a typickým plynom. Je to teda stav nekvapalnej a nepevnej látky, ktorej teplota a/alebo tlak je relatívne blízko jej bodu premeny na kvapalnú alebo pevnú fázu. Detaily definície sa rôznia - pozri nižšie.

V niektorých textoch sa para (bez ohľadu na detaily jej definície) terminologicky chápe ako podtyp plynu, v iných ako opak plynu. Ak sa chápe ako opak plynu, tak sa para a plyn niekedy spolu označujú ako vzdušniny.

Chápanie pary v bežnom jazyku je odlišné od fyzikálnej definície (teda od definícií preberaných v tomto článku) - pozri para (rozlišovacia stránka).

Ukážky definícií

  • Para je plyn v podmienkach blízkych ku skvapalneniu. [1]
  • Para je plynné skupenstvo látky v blízkosti teploty varu príslušnej kvapaliny. [2]
  • Para je látka v plynnom skupenstve pre teplotách nižších ako kritická teplota.[3]
  • Para je plynná fáza látky pri teplotách nižších, než je kritická teplota (teplota, pri ktorej mizne rozdiel medzi kvapalnou a plynnou fázou); zvyčajne definovaná možnosťou skvapalnenia púhou kompresiou pri konštantnej teplote.[4]
  • Para je plynu podobná fáza látky pri teplote pod jej kritickým bodom. Paru možno kondenzovať na kvapalinu alebo pevnú látku zvýšením jej tlaku alebo znížením jej teploty. [5]
  • Para je plynná fáza látky, ktorá je buď v interakcii so svojou kvapalnou alebo pevnou fázou, alebo sa nachádza v stave, z ktorého sa malou zmenou teploty alebo tlaku dá spôsobiť jej kondenzácia. [6]
  • Para je neviditeľný plyn, ktorý je v priamom styku s pevnou látkou alebo kvapalinou - väčšina látky je kvapalnom alebo pevnom stave, malá časť je plynná.[7]
  • Para je plyn tvoriaci sa v dôsledku uvoľňovania molekúl z látky nachádzajúcej sa v kondenzovanom stave (kvapalina, pevná látka) do voľného objemu[8]
  • Podľa A. N. Gurejeva panuje je v používaní termínov para a plyn neporiadok, preto sú podľa neho výrazy plyn a para v terminológii termodynamiky fázových premien voľne zameniteľné. [9]

Diagram teplota-entropia

V diagrame teplota-entropia (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky sýtych pár (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod kritickou teplotou (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v termodynamike považuje za plyn. [10]

Vodná para

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vodná para

V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad parný stroj alebo parná turbína pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj prehriata para. Kritický bod vodnej pary má parametre:

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ para. In: Malá encyklopédia chémie: Anorganická chémia. Organická chémia. Biochémia. Farmaceutická chémia. Fyzikálna chémia. Agrochémia. Geochémia. Analytická chémia. Rádiochémia. Jadrová chémia. Plasty. Chemické názvoslovie. Významní chemici / Jaroslav Bína ; Jaroslav Bína, Jaromír Polák, Tibor Hrabovský. 3. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie). S. 81
  2. ↑ Dampf. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8
  3. ↑ Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 530.
  4. ↑ pára. In: Technický slovník naučný 6. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2004. 429 s. ISBN 80-86044-24-6. S. 29.
  5. ↑ vapour. In: ESCUDIER, Marcel; ATKINS, Tony. A Dictionary of Mechanical Engineering. [s.l.] : Oxford University Press, 2019. 688 s. ISBN 978-0-19-883210-2.
  6. ↑ Dampf. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.
  7. ↑ Hamburger Abendblatt - Hamburg. Wie unterscheiden sich Dampf und Nebel, Rauch und Qualm? [online]. abendblatt.de, 24.09.10, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  8. ↑ ПАР [online]. bigenc.ru, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  9. ↑ par. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 2. vydanie
  10. ↑ ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Para
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Para
Portal Chemický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Para&oldid=6952182“