Oxidačné číslo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7104717 používateľa 2A02:AB04:2846:9600:4524:4811:99C0:70A6 (diskusia) bola vrátená
Značky: vrátenie sekcia Referencie
Značky: náhrada vrátené možný vandalizmus vyprázdnenie vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
'''Oxidačné číslo''', '''mocenstvo''' alebo '''oxidačný stupeň''', alebo '''oxidačný stav''' je veličina, vyjadrujúca skutočný náboj [[Ión (častica)|častice]] v jednotkách [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]] (napr. [[katión]] Rb<sup>+</sup> má oxidačné číslo I), príp. hypotetický náboj atómu viazaného v [[Chemická zlúčenina|zlúčenine]]. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové [[elektrón]]y zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia [[Elektronegativita|elektronegatívnejšiemu]] atómu z dvojice (napr. [[hliník]] v [[Oxid hlinitý|oxide hlinitom]] má oxidačné číslo III a [[kyslík]] -II - Al<sub>2</sub><sup>III</sup>O<sub>3</sub><sup>-II</sup>). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. [[fosforečnan]]ový [[anión]] PO<sub>4</sub><sup>3-</sup> má oxidačné číslo -III).

Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe názvoslovia anorganických zlúčenín. Jeho hodnota sa zapisuje [[Rímske číslice|rímskymi číslicami]] ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac - napr. X pre skupinu (S<sub>4</sub>)<sup>X</sup> v tetrationanovom anióne S<sub>4</sub>O<sub>6</sub><sup>2-</sup>.

== Pravidlá stanovenia oxidačného čísla ==
Pre stanovenie oxidačných čísel v časticiach (látkach) treba vychádzať z hodnôt elektronegativít jednotlivých prvkov, zo [[Chemický vzorec|vzorca]] a z definície, že súčet oxidačných čísel jednotlivých atómov častice (látky) sa rovná celkovému náboju častice (látky). Pre určenie hodnoty oxidačného čísla ďalej platia nasledovné pravidlá (skôr uvedené pravidlo je nadradené neskôr uvedenému):
# v [[Chemický prvok|prvkoch]] je hodnota oxidačného čísla rovná 0,
# atóm [[fluór]]u v zlúčeninách má hodnotu oxidačného čísla vždy -I,
# oxidačné číslo [[Alkalický kov|alkalických kovov]] je vždy I,
# oxidačné číslo [[Kov alkalických zemín|kovov alkalických zemín]], [[Berýlium|berýlia]], [[horčík]]a, [[Kadmium|kadmia]] a [[Zinok|zinku]] je vždy II,
# [[vodík]] má oxidačné číslo I, ak je viazaný s nekovom, príp. polokovom, ak je však viazaný s [[kov]]om, má oxidačné číslo -I,
# kyslík má v zlúčeninách oxidačné číslo -II, výnimku tvoria [[peroxid]]y (O<sub>2</sub>)<sup>-II</sup>, [[hyperoxid]]y (O<sub>2</sub>)<sup>-I</sup>, [[ozonid]]y (O<sub>3</sub>)<sup>-I</sup> a zlúčeniny kyslíka s fluórom.

== Prípony oxidačných čísel ==
{| class="wikitable" border="1"
|-
! Oxidačné číslo
! Prípona
|-
| I
| -ný
|-
| II
| -natý
|-
| III
| -itý
|-
| IV
| -ičitý
|-
| V
| -ičný / -ečný
|-
| VI
| -ový
|-
| VII
| -istý
|-
| VIII
| -ičelý
|-
| IX
| -utý{{Ref|nazvoslovie|1}}
|}

== Poznámky ==
{{Pozn|nazvoslovie|1}} zatiaľ ide iba o návrh<ref name="tatiersky">{{Citácia knihy
| autor = Galamboš Michal
| autor2 = Tatiersky Jozef
| autor3 = Rosskopfová Oľga
| autor4 = Kufčáková Jana
| odkaz na autora =
| titul = Názvoslovie anorganických látok
| vydanie =
| vydavateľ =
| miesto = Bratislava
| rok = 2011
| počet strán = 162
| isbn = 978-80-223-2966-8
| kapitola =
| strany =
| jazyk = slovensky
}}</ref>

== Zdroj ==
* Šima, J., Koman M., Kotočová A., Segľa P., Tatarko M., Valigura D., a kol. ''Anorganická chémia'', Vydavateľstvo STU Bratislava, 2006
<references/>

{{Portál|Chémia}}


[[Kategória:Všeobecná chémia]]
[[Kategória:Všeobecná chémia]]

Verzia z 16:03, 1. november 2020